Novorodenci rozpoznávajú jazyky, ktoré počuli v maternici, ukazuje štúdia

Výskum preukázal, že prenatálna expozícia cudzím jazykom ovplyvňuje aktivitu mozgu novorodencov. Štúdia otvára nové pohľady na vývin reči a potenciálne aj na pochopenie porúch reči.

Novorodenci rozpoznávajú jazyky, ktoré počuli v maternici, ukazuje štúdia
Zdroj: scientificamerican.com
Už prenatálne obdobie zohráva rolu v rozvoji jazykových schopností. Nová štúdia z Montrealu odhalila, že deti, ktoré v maternici počúvali rozprávky v cudzích jazykoch, ich spracovávajú podobne ako materinský jazyk.

Výskumný tím z Montrealu priniesol prevratné zistenia o jazykovom vývine detí. Ich štúdia, publikovaná v časopise Nature Communications Biology, ako prvá použila zobrazovanie mozgu na potvrdenie dlhodobej hypotézy neuropsychológov. Predchádzajúce výskumy síce naznačovali, že plody a novorodenci rozpoznávajú známe hlasy a rytmy, a dokonca uprednostňujú svoj materinský jazyk, tieto závery sa však opierali skôr o behaviorálne prejavy, ako sú zmeny v tempe sania, otáčanie hlavy alebo zmeny srdcovej frekvencie. Nová štúdia prináša priamy dôkaz z mozgu.

„Nemôžeme povedať, že by sa deti v maternici 'učili' jazyk,“ vysvetľuje Anne Gallagher, neuropsychologička z Montrealskej univerzity a hlavná autorka štúdie. Skôr ide o to, že si novorodenci počas tehotenstva osvoja povedomie o jednom alebo viacerých jazykoch, čo formuje ich mozgové siete už pri narodení.

Do experimentu sa zapojilo 60 tehotných žien približne v 35. týždni tehotenstva. Tridsaťdeväť z nich vystavovalo svoje plody 10 minútam vopred nahratých príbehov vo francúzštine (ich materinskom jazyku) a ďalším 10 minútam tých istých príbehov v hebrejčine alebo nemčine aspoň raz za dva dni až do pôrodu. Výber jazykov nebol náhodný. Ich akustické a fonologické vlastnosti sú veľmi odlišné od francúzštiny a navzájom medzi sebou, vysvetľuje Andréanne René, doktorandka klinickej neuropsychológie na Montrealskej univerzite a spoluautorka štúdie. Zvyšných 21 účastníčok tvorilo kontrolnú skupinu; ich plody boli vystavené francúzštine v ich prirodzenom prostredí, bez špeciálnych podnetov.

Komentár redakcie: Nová štúdia potvrdzuje, že prenatálna expozícia jazykom formuje mozog dieťaťa. Otvára to nové možnosti pre výskum a liečbu porúch reči, zdôrazňuje dôležitosť starostlivosti o prenatálne prostredie dieťaťa.

Po narodení, v rozmedzí od prvých 10 hodín do troch dní, vedci sledovali, ako mozgy novorodencov reagujú na nemčinu, hebrejčinu a francúzštinu pomocou funkčnej blízkej infračervenej spektroskopie (fNIRS), neinvazívnej zobrazovacej techniky, ktorá meria zmeny v okysličení krvi v mozgu.

U všetkých detí v štúdii sa pri počúvaní hovorenej francúzštiny zvýšila aktivita v ľavom temporálnom laloku, centre spracovania jazyka v mozgu. Avšak, iba tie deti, ktoré boli pred narodením vystavené hebrejčine alebo nemčine, vykazovali podobnú aktiváciu mozgu pri počúvaní týchto jazykov. Novorodenci, ktorí predtým hebrejské alebo nemecké príbehy nepočuli, vykazovali aktiváciu v oblastiach mozgu určených na spracovanie zvukov všeobecne a menšiu aktiváciu v oblastiach spracovania jazyka.

Štúdia podporuje myšlienku, že mozog novorodenca nie je „nepopísaná tabuľa“, hovorí Ana Carolina Coan, odborníčka na detskú neurológiu a členka Brazílskej akadémie neurológie. Gestácia začína formovať spracovanie mozgu plodu ešte pred narodením.

Zatiaľ nie je jasné, aká miera prenatálnej expozície jazyku je potrebná na to, aby ho mozog novorodenca spracovával ako jazyk. Niektoré predchádzajúce výskumy o vplyve zvukového prostredia na plody používali hodiny expozície; iné štúdie používali trvanie už od 15 minút. Gallagher sa obávala, že doba expozície v novej štúdii nebude dostatočná na zaznamenanie akejkoľvek reakcie, ale žiadať viac by mohlo byť pre účastníčky zaťažujúce. Preto ju jasné výsledky štúdie príjemne prekvapili.

„Štúdia nenaznačuje, že by matky mali vystavovať svoje nenarodené deti cudzím jazykom, aby boli neskôr inteligentnejšie alebo viacjazyčné,“ hovorí Coan, ktorá sa na výskume nezúčastnila. Štúdium toho, ako vplyv jazyka v maternici ovplyvňuje vývin reči dieťaťa, však bude dôležité pre pochopenie porúch reči, ktoré postihujú približne 5 až 10 percent detí v USA. „Pre klinických lekárov to pridáva dôkazy, že vývin reči sa začína oveľa skôr ako pri narodení, čo je dôležité pre spôsob, akým odhaľujeme a liečime oneskorenia,“ dodáva.