Nový objav proteínu SGK1: Prelom v liečbe depresie?

Výskum naznačuje, že inhibícia proteínu SGK1 by mohla predstavovať revolučný prístup v boji proti depresii, najmä u osôb s traumatickými zážitkami z detstva.

Nový objav proteínu SGK1: Prelom v liečbe depresie?
Zdroj: newatlas.com
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že depresia postihuje milióny ľudí. Vedci identifikovali proteín, ktorý by mohol byť kľúčom k účinnejšej liečbe, najmä u pacientov rezistentných na štandardné terapie.

Depresia nie je len smútok; je to komplexná porucha myslenia, ktorá ovplyvňuje schopnosť prežívať šťastie a negatívne vplýva na koncentráciu, pamäť a rozhodovanie. Globálne ňou trpí približne 5,7 % dospelej populácie, čo predstavuje zhruba 332 miliónov ľudí.

Výskumníci z Kolumbijskej a McGillovej univerzity prinášajú nádej v podobe objavu kľúčovej úlohy proteínu SGK1, ktorý reaguje na stres. Podľa vedúceho autora štúdie, profesora Christopha Anackera, by objav mohol urýchliť vývoj nových liečebných postupov, pretože inhibítory SGK1 sa už vyvíjajú pre iné zdravotné stavy. To zároveň poskytuje nástroj na identifikáciu osôb s najvyšším rizikom.

Pred desiatimi rokmi Anacker a jeho tím zistili u ľudí trpiacich depresiou, ktorí neužívali lieky, neobvykle vysoké hladiny SGK1 v krvi. Neskôr objavili zvýšené hladiny tohto proteínu aj v mozgovom tkanive ľudí, ktorí spáchali samovraždu, a najvyššie hladiny u osôb s hlásenou traumou z detstva. V USA približne 60 % ľudí s diagnostikovanou depresiou a dve tretiny osôb, ktoré sa pokúsili o samovraždu, zažili v detstve traumatické udalosti.

Komentár redakcie: Výskum proteínu SGK1 a jeho vplyvu na depresiu otvára nové možnosti v liečbe tohto závažného ochorenia. Zistenia sú obzvlášť povzbudivé pre pacientov, u ktorých existujúce lieky nezaberajú, a naznačujú, že personalizovaná liečba založená na genetickom skríningu by mohla byť v budúcnosti bežnou praxou.

Výskum na zvieratách ukázal, že inhibícia SGK1 môže zabrániť depresívnemu a samovražednému správaniu tým, že zvyšuje tvorbu nových neurónov v hipokampe. Anacker vysvetľuje, že interakcia medzi SGK1 a traumou, spôsobená genetickými variantmi zvyšujúcimi produkciu SGK1, vystavuje jedincov s traumatickými zážitkami z detstva oveľa vyššiemu riziku depresie v dospelosti.

Experimenty, pri ktorých boli myšiam injekčne podané inhibítory SGK1, úspešne zabránili prejavom správania podobného depresii počas dlhodobého stresu. Lieky blokujúce SGK1 tak predstavujú nádej, najmä pre pacientov, u ktorých selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) nezaberajú.

V kombinácii s genetickým skríningom by inhibítory SGK1 mohli byť účinnou pomocou pre ľudí, ktorí prežili traumu z detstva, vrátane zanedbávania, verbálneho zneužívania, sexuálneho napadnutia, ponižovania, vykorisťovania a vojny. „Je naliehavo potrebné identifikovať a liečiť ľudí s najvyšším rizikom depresie a samovraždy po vystavení nepriaznivým udalostiam v ranom veku a SGK1 je sľubná cesta, ktorú treba preskúmať,“ dodáva Anacker.