Nový pohľad na Alzheimerovu chorobu: Antidepresívum vortioxetín zlepšuje kognitívne funkcie a náladu

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Alzheimer’s Disease prináša nádej pre pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a zároveň depresívnymi príznakmi. Antidepresívum vortioxetín preukázalo v porovnaní s inými bežne predpisovanými antidepresívami výraznejšie zlepšenie kognitívnych funkcií a nálady.

Alzheimerova choroba, neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje pamäť, myslenie a správanie, je najčastejšou príčinou demencie u starších dospelých. Okrem kognitívneho úpadku sa u mnohých pacientov s Alzheimerovou chorobou vyskytujú aj neuropsychiatrické príznaky, ako sú depresia, úzkosť a apatia. Depresia môže zhoršiť ťažkosti spojené so stratou pamäti a dezorientáciou, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu života pacientov aj ich opatrovateľov.

Vzhľadom na vysokú prevalenciu depresie u pacientov s Alzheimerovou chorobou sa čoraz častejšie predpisujú antidepresíva. Výskum ich vplyvu na kognitívne funkcie je však obmedzený a výsledky sú často nejednoznačné. Niektoré antidepresíva môžu kognitívne funkcie zhoršiť kvôli vedľajším účinkom na neurotransmiterové systémy, zatiaľ čo iné by ich mohli podporovať.

Vortioxetín je zaujímavý tým, že okrem ovplyvňovania serotonínových receptorov pôsobí aj na ďalšie neurotransmiterové systémy, ktoré sa podieľajú na učení a pamäti. Predchádzajúce štúdie u ľudí s depresiou a miernou kognitívnou poruchou naznačili potenciálne kognitívne výhody tohto lieku, no len málo štúdií priamo porovnávalo vortioxetín s inými antidepresívami u pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Komentár redakcie: Napriek pozitívnym zisteniam štúdie je dôležité vziať do úvahy potenciálne konflikty záujmov autorov a obmedzenia štúdie, ako je malá vzorka a otvorený dizajn. Niektoré komentáre na Reddite upozorňujú na to, že autori štúdie spolupracovali s farmaceutickými spoločnosťami, ktoré vortioxetín vyrábajú. Ďalšie štúdie s prísnejším dizajnom sú potrebné na potvrdenie týchto výsledkov a objasnenie mechanizmov účinku vortioxetínu u pacientov s Alzheimerovou chorobou. (andy013, Guacamoule, vingeran)

V snahe vyplniť túto medzeru uskutočnili výskumníci Eduardo Cumbo a Daniela Migliore 12-mesačnú randomizovanú štúdiu v Neurodegeneračnej jednotke v Caltanissette v Taliansku. Analyzovali údaje od 108 ambulantných pacientov s miernou Alzheimerovou chorobou a depresívnymi príznakmi. Účastníci boli náhodne rozdelení do dvoch skupín: jedna užívala vortioxetín (n=36) a druhá escitalopram, paroxetín alebo bupropión (n=72). Pacienti pokračovali v štandardnej liečbe Alzheimerovej choroby, ako sú inhibítory cholínesterázy alebo memantín. Ich stav bol hodnotený na začiatku štúdie, po šiestich mesiacoch a po dvanástich mesiacoch.

Kognitívne funkcie boli merané pomocou štandardizovaných testov, ako je Mini-Mental State Examination (MMSE), Attentive Matrices test, Coloured Progressive Matrices a Digit Span task. Závažnosť depresie bola hodnotená pomocou Hamiltonovej depresívnej škály a Cornellovej škály pre depresiu pri demencii.

Na konci štúdie sa u pacientov vo všetkých skupinách preukázalo zlepšenie v kognitívnych testoch, no najvýraznejšie a najkonzistentnejšie zisky boli zaznamenané v skupine užívajúcej vortioxetín. V MMSE teste sa pacienti liečení vortioxetínom zlepšili o takmer tri body, čo je štatisticky významná zmena. Zaznamenali tiež výrazné zlepšenie v selektívnej pozornosti a neverbálnom usudzovaní. Skóre pracovnej pamäte sa v skupine s vortioxetínom mierne zlepšilo, no nezaznamenalo sa štatisticky významné zlepšenie.

Pri priamom porovnaní skupín vortioxetín prekonal ostatné antidepresíva vo väčšine kognitívnych meraní. Rozdiel bol obzvlášť výrazný v porovnaní s paroxetínom, ktorý má anticholinergné vlastnosti, ktoré môžu zhoršiť kognitívne funkcie u starších dospelých. Escitalopram a bupropión preukázali mierne zlepšenie v niektorých meraniach pozornosti, no nie v rovnakej miere ako vortioxetín.

Štúdia tiež zistila, že depresívne príznaky sa v priebehu 12 mesiacov znížili vo všetkých skupinách, no pokles bol výraznejší u pacientov užívajúcich vortioxetín. Na oboch škálach depresie sa skóre v skupine s vortioxetínom znížilo približne o sedem bodov, čo sa považuje za klinicky významné zlepšenie. Medziskupinové porovnania ukázali, že účinok vortioxetínu na depresívne príznaky bol štatisticky významne lepší ako účinok ostatných antidepresív.

Vedľajšie účinky boli relatívne nezvyčajné a zvyčajne mierne. Najčastejšie hlásené boli nevoľnosť a bolesti hlavy, ktoré sa vyskytli u približne 8 % pacientov užívajúcich vortioxetín. Dvaja účastníci – jeden užívajúci paroxetín a jeden bupropión – prerušili liečbu kvôli vedľajším účinkom. Počas štúdie sa nevyskytli žiadne závažné nežiaduce udalosti ani úmrtia.

Výskumníci upozorňujú na určité obmedzenia. Štúdia bola vykonaná v jednom centre s malou vzorkou, čo môže obmedziť aplikovateľnosť zistení na širšiu populáciu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Išlo tiež o otvorenú štúdiu, čo znamená, že pacienti aj lekári vedeli, akú liečbu dostávajú, čo mohlo viesť k zaujatosti.

Je dôležité poznamenať, že do štúdie boli zahrnutí iba pacienti s miernou Alzheimerovou chorobou, takže výsledky nemusia platiť pre pacientov s pokročilejším štádiom ochorenia. Štúdia tiež nemohla určiť, či pozorované zlepšenie kognitívnych funkcií bolo spôsobené priamo farmakologickými účinkami vortioxetínu alebo nepriamo, prostredníctvom zmiernenia depresívnych príznakov.

Napriek týmto obmedzeniam zistenia prispievajú k rastúcemu počtu dôkazov, ktoré naznačujú, že vortioxetín môže mať kognitívne výhody presahujúce jeho antidepresívne účinky. Autori štúdie navrhujú, aby boli potrebné rozsiahlejšie, dlhodobejšie a dvojito zaslepené štúdie na potvrdenie týchto výsledkov a na objasnenie, ako účinky vortioxetínu na neurotransmiterové systémy môžu ovplyvniť náladu aj kognitívne funkcie u ľudí s Alzheimerovou chorobou.