Nový život v oceánskom smetisku: Plastová polievka v Pacifiku sa stáva domovom pre morské druhy

Obrovská oblasť plastového odpadu v Tichom oceáne, známa ako Veľká pacifická odpadková škvrna, sa stáva nečakaným domovom pre rôzne morské živočíchy. Výskum odhaľuje, ako sa pobrežné druhy prispôsobujú životu na plávajúcich plastových ostrovoch.

Predstavte si Tichý oceán: nekonečná modrá hladina a zdalo by sa, že nič viac. No morskí biológovia objavujú čosi iné – miesta ako Veľká pacifická odpadková škvrna, kde sa plastový odpad nahromadil a vytvoril akési umelé pobrežie ďaleko od pevniny.

V rozsiahlej oblasti Severopacifickej subtropickej zóny konvergencie, v mohutnom rotujúcom prúde medzi Kaliforniou a Havajom, plávajúce predmety uviaznu namiesto toho, aby ich prúd odniesol. Práve tu nájdeme oblasť, ktorú verejnosť pozná ako Veľkú pacifickú odpadkovú škvrnu. Táto oblasť obsahuje desiatky tisíc ton plastových úlomkov, ktoré sú dostatočne pevné na to, aby roky putovali oceánom.

Dávne predstavy o živote na otvorenom mori rozdeľovali pobrežné vody a otvorený oceán ako dve odlišné lokality. Od pobrežných druhov sa očakávalo, že zostanú pri skalách, mólach a pobreží, zatiaľ čo druhy žijúce na otvorenom mori boli považované za tie, ktoré patria do hlbokých vôd. Vedci vedeli, že búrka môže uvoľniť kus dreva alebo ostrovček rias a odniesť pobrežné organizmy preč od pevniny. Bežný predpoklad bol, že títo pasažieri nakoniec uhynú, pretože podmienky na otvorenom oceáne sú príliš drsné.

Komentár redakcie: Objav „neopelagického“ spoločenstva v Pacifickej odpadkovej škvrne prináša nové pohľady na adaptabilitu morského života a zároveň zdôrazňuje rozsiahle dôsledky plastového znečistenia. Zatiaľ čo niektorí komentátori vyjadrujú fascináciu nad schopnosťou života nájsť si cestu aj v nepriaznivých podmienkach, iní pripomínajú, že odpadková škvrna nie je súvislý ostrov odpadu, ale oblasť s vysokou koncentráciou mikroplastov. Tento objav nám pripomína, že ochrana oceánov a znižovanie plastového znečistenia sú kľúčové pre zachovanie biodiverzity a zdravia morských ekosystémov.

Veľký objav prišiel po zemetrasení a tsunami v Japonsku v roku 2011. Obrovské vlny uvoľnili doky, lode a množstvo plastových predmetov, ktoré začali putovať Pacifikom. Počas nasledujúcich rokov sa úlomky z tejto katastrofy dostali na pláže v Severnej Amerike a na Havaji. Vedci zistili, že mnohé japonské pobrežné druhy prežili na týchto objektoch najmenej šesť rokov, počas ktorých prekonali celý oceán. To viedlo k novej otázke: sú tieto pobrežné druhy len prechodnými cestujúcimi cez otvorený oceán, alebo tam začínajú vytvárať trvalejšie spoločenstvá?

Na preskúmanie tejto otázky sa vedci pripojili k výskumným plavbám do východnej časti zóny konvergencie. Posádka sledovala morskú hladinu a vyberala plastové predmety s dĺžkou minimálne 15 centimetrov. Celkovo zhromaždili 105 kusov plávajúceho plastu, vrátane fliaš, bójí, prepraviek, sietí, lán a vedier, spolu so špeciálnou skupinou objektov s rozsiahlym životom.

Každý predmet bol označený, odfotografovaný a zaznamenaný s jeho polohou predtým, ako bol odložený na dôkladné štúdium v laboratóriu. Taxonómovia preskúmali každý kus plastu a hľadali bezstavovce – živočíchy bez chrbtice. Našli širokú škálu tvorov, ako sú lastúrniky, kraby, amfipódy, machovky, polypovce a morské sasanky. Identifikovali celkovo 46 rôznych druhov bezstavovcov zo šiestich hlavných skupín živočíchov. Z týchto 46 druhov bolo 37 pobrežných a 9 oceánskych, čo znamená, že približne 80 % diverzity na troskách pochádza z pobrežných organizmov.

Takmer každý kus plastu, ktorý vedci vybrali, niesol život, najmä bezstavovce. Bezstavovce boli prítomné na 98 % objektov. Oceánske druhy sa objavili na viac ako 94 % kusov a pobrežné druhy na viac ako 70 %. Mnohé predmety hostili pobrežné aj oceánske druhy súčasne, takže tieto odlišné organizmy zdieľali tie isté plávajúce „ostrovy“ uprostred oceánu. V priemere každý plastový predmet niesol asi štyri až päť druhov organizmov a pobrežné druhy boli o niečo častejšie ako oceánske.

Vedci hľadali dôkazy o rozmnožovaní a raste. Našli samice nesúce vajíčka alebo mláďatá v niekoľkých skupinách kôrovcov, ako sú amfipódy a kraby. Videli tiež reprodukčné štruktúry na polypovcoch. Zmerali jednotlivé živočíchy a zaznamenali rozsah veľkostí na každom kuse odpadu. Na niektorých druhoch morských sasaniek a amfipód videli drobné mláďatá, jedince strednej veľkosti a dospelé jedince žiť spolu na tom istom plastovom povrchu. Tento vzor naznačuje, že nové generácie vyrastali na týchto pltiach namiesto toho, aby všetky prišli naraz z pobrežia.

Mnohé z pobrežných druhov žijúcich na plaste sa dokážu rozmnožovať nepohlavne, v podstate klonovaním. Ich larvy tiež nepotrebujú tráviť veľa času voľne sa vznášajúc vo vode. Mladé živočíchy môžu rásť priamo na tom istom povrchu ako dospelí. Tento typ životného cyklu dobre zapadá do malej, izolovanej plte plastu, ktorá pomaly krúži v rámci zóny konvergencie.

Tieto výsledky poukazujú na vznik „neopelagického“ spoločenstva na otvorenom oceáne, kde „neo“ znamená nový a „pelagický“ sa vzťahuje na život na otvorenom mori. Toto spoločenstvo zahŕňa bežné druhy žijúce na plávajúcich objektoch, ale aj pobrežné druhy, ktoré teraz dokážu prežiť ďaleko od pevniny, pretože plastové predmety slúžia ako trvalé domovy. Plastové znečistenie teda nie je len estetický problém alebo problém odpadu; tiež mení, kde môžu morské živočíchy žiť, a umožňuje pobrežným organizmom prežiť, rozmnožovať sa a šíriť sa na obrovské vzdialenosti. Tento objav môže pretvoriť morské ekosystémy a rozšíriť areály druhov po celom svete.