Obavy o maskulinitu môžu u mužov znižovať ochotu priznať riziká klimatických zmien

Nová štúdia naznačuje, že muži, ktorí si silno zakladajú na tradičnom obraze muža, majú menšiu tendenciu vyjadrovať znepokojenie nad klimatickými zmenami. Dôvodom môže byť vnímanie environmentálnych problémov ako domény “ženských” vlastností.

Napriek vedeckému konsenzu o existencii a závažnosti klimatických zmien, verejná mienka ostáva rozdelená. Výskumy dlhodobo poukazujú na rozdielne postoje mužov a žien v tejto oblasti. Muži zvyčajne prejavujú menšie znepokojenie než ženy. Michael P. Haselhuhn z University of California sa zameral na psychologické príčiny tejto nerovnosti.

Cieľom jeho výskumu bolo zistiť, prečo v rámci jedného pohlavia existujú rozdielne názory na klímu. Predchádzajúce štúdie sa sústredili na politickú orientáciu alebo nedostatok vedeckých poznatkov. Haselhuhn tvrdí, že významnú, no často prehliadanú úlohu zohráva aj snaha prispôsobiť sa rodovým normám. Vychádzal z teórie neistej maskulinity.

Teória neistej maskulinity hovorí, že mužstvo je spoločensky vnímané ako status, ktorý sa ťažko získava a ľahko stráca. Na rozdiel od ženskosti, ktorá je často vnímaná ako biologická nevyhnutnosť, mužstvo sa musí dokazovať činmi. Muži preto pociťujú úzkosť z toho, že nedokážu splniť spoločenské štandardy maskulinity a neustále musia posilňovať svoj status a vyhýbať sa správaniu, ktoré vyzerá žensky.

Komentár redakcie: Výskum poukazuje na nečakané súvislosti medzi rodovými stereotypmi a postojmi ku klimatickým zmenám. Otvára dôležitú diskusiu o spôsoboch, ako komunikovať o environmentálnych problémoch tak, aby boli prístupné pre všetky skupiny obyvateľstva.

Spoločnosť často očakáva, že ženy budú starostlivé a empatické. Naopak, od mužov sa očakáva, že budú rázni, tvrdí a emocionálne rezervovaní. Keďže starostlivosť o životné prostredie zahŕňa starostlivosť o komunitu, muži s obavami o svoj status môžu vnímať tento signál ako hrozbu. Preto môžu odmietať klimatickú vedu, nie preto, že nerozumejú dátam, ale preto, že sa chcú vyhnúť tomu, aby vyzerali “mäkko”.

Výskumník začal predbežným testom na zistenie, či je environmentálna starostlivosť vnímaná ako ženská črta. 450 účastníkov z USA si prečítalo krátky scenár o študentovi ekonómie Adamovi. V kontrolnej skupine bol Adam opísaný ako aktívny v študentských otázkach. V experimentálnej skupine bol Adam aktívny v skupine “Zachráň planétu”. Po prečítaní scenára mali účastníci hodnotiť Adamove osobnostné črty.

Výsledky ukázali, že Adam, ktorý sa zaujímal o klimatické zmeny, bol vnímaný ako výrazne srdečnejší. Účastníci vnímali environmentálneho Adama ako osobu s tradične ženskými charakterovými črtami. Tento test potvrdil, že prejavovanie environmentálnej starostlivosti môže zmeniť vnímanie mužovej rodovej prezentácie.

Následne Haselhuhn analyzoval dáta z European Social Survey (40 156 osôb). Zistil negatívny vzťah medzi obavami o maskulinitu a environmentálnym povedomím. Muži, pre ktorých bolo dôležité byť mužom, menej verili, že klimatické zmeny spôsobuje ľudská činnosť. Tiež pociťovali menšiu zodpovednosť za znižovanie klimatických zmien a prejavovali nižšiu úroveň znepokojenia. Podobný vzťah sa objavil aj u žien, no vplyv rodovej roly bol silnejší u mužov.

Ďalšia štúdia s 401 dospelými v USA potvrdila tieto zistenia. Muži, ktorí dosiahli vyššie skóre v škále stresu z maskulínnej rodovej roly, prejavovali menšie znepokojenie nad klimatickými zmenami. Tento vzťah platil bez ohľadu na politickú orientáciu. U žien sa tento vzťah nepreukázal. Tlak na dodržiavanie rodových noriem teda odrádza mužov od angažovania sa v environmentálnych otázkach.

Experiment s 482 mužmi potvrdil, že kľúčovým faktorom je strach z toho, že budú vyzerať “srdečne” alebo žensky. Medzi mužmi s vysokými obavami o maskulinitu a environmentálnym povedomím existoval negatívny vzťah. Tento vzťah bol najsilnejší u mužov, ktorí vnímali srdečnosť ako ženskú charakteristiku. Títo muži upravujú svoje postoje, aby sa vyhli signalizovaniu vlastností, ktoré spoločnosť priraďuje ženám.

Zistenia majú dôsledky pre komunikáciu o klimatických zmenách. Ak je environmentalizmus vnímaný ako prejav starostlivosti a súcitu, môže to naďalej odcudziť mužov, ktorí sa obávajú o svoj rodový status. Haselhuhn upozorňuje, že vplyv rodových obáv nie je jediným faktorom, ale merateľne prispieva k popieraniu klimatických zmien.

Štúdia má určité obmedzenia. Spoliehala sa na sebazhodnotenie postojov. Je možné, že tlak na prispôsobenie sa mužským normám by bol v reálnom svete ešte vyšší. Budúci výskum by sa mohol zamerať na to, či preformulovanie environmentálnych aktivít, napríklad zameraním sa na ochranu alebo odvahu, by mohlo zmeniť postoje mužov. Tiež by sa mohlo skúmať, či potvrdenie mužskej identity inými spôsobmi znižuje potrebu odmietať environmentálne povedomie.