Objavená „super-Zem“ ako horúci kandidát v hľadaní mimozemského života

Medzinárodný tím astronómov objavil exoplanétu GJ 251 c, potenciálne obývateľnú „super-Zem“ vzdialenú len 22 svetelných rokov. Táto planéta sa stáva kľúčovým cieľom pre budúce generácie teleskopov hľadajúcich známky života mimo našej slnečnej sústavy.

Objav planéty GJ 251 c bol výsledkom rozsiahlej analýzy dát zozbieraných počas viac ako 20 rokov pomocou teleskopov po celom svete. Vedci sa zamerali na jemné pohyby hviezdy GJ 251, spôsobené gravitačným vplyvom obiehajúcich planét. Táto metóda, známa ako meranie radiálnych rýchlostí, detekuje nepatrné Dopplerove posuny vo svetle hviezdy, ktoré odzrkadľujú jej „kývanie“ v dôsledku prítomnosti planét.

Výskumníci najprv spresnili merania už známej vnútornej planéty GJ 251 b, ktorá obieha okolo hviezdy každých 14 dní. Následne kombinovali tieto údaje s novými, vysoko presnými dátami z prístroja HPF (Habitable-zone Planet Finder), čo im umožnilo odhaliť silnejší signál s periódou 54 dní, indikujúci prítomnosť druhej, masívnejšej planéty. Existenciu planéty GJ 251 c potvrdili aj pomocou spektrometra NEID, ktorý je súčasťou teleskopu na Kitt Peak National Observatory v Arizone.

Vedci zdôrazňujú, že objav si vyžadoval špičkovú technológiu a sofistikované analytické metódy. Zároveň apelujú na pokračujúce investície do vývoja ďalšej generácie teleskopov, ktoré by umožnili priame zobrazenie tejto exoplanéty. Veľkou výzvou pri hľadaní vzdialených svetov je oddelenie planetárneho signálu od aktivity samotnej hviezdy, ktorá môže simulovať prítomnosť planéty. Na odlíšenie signálu od šumu použili výskumníci pokročilé výpočtové modelovanie, ktoré analyzuje zmeny signálov v rôznych vlnových dĺžkach svetla.

Komentár redakcie: Blízkosť exoplanéty GJ 251 c (22 svetelných rokov) ju robí atraktívnym cieľom pre podrobnejšie štúdium. Hoci súčasné technológie neumožňujú priame zobrazenie planéty, budúca generácia teleskopov by mohla analyzovať jej atmosféru a hľadať potenciálne biosignatúry. Niektorí užívatelia internetu sa pýtajú, či by James Webbov teleskop mohol analyzovať atmosféru tejto planéty, čo je otázka pre ďalší výskum. Otázka, aká by bola gravitácia na povrchu planéty s 4-násobkom hmotnosti Zeme, je tiež relevantná, pretože vyššia gravitácia by mohla komplikovať prípadné pristátie a vzlietnutie rakiet.

Objav exoplanét, ako je GJ 251 c, si vyžaduje nielen špičkové prístroje, ale aj rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu a dlhodobé finančné zabezpečenie. Budúca generácia teleskopov by mohla analyzovať atmosféru planéty GJ 251 c a prípadne odhaliť chemické známky života. Astronómovia už plánujú budúce pozorovania pomocou výkonnejších teleskopov, ktoré by mali byť schopné priamo zobraziť blízke kamenné planéty v obývateľných zónach. Hoci prítomnosť atmosféry alebo života na GJ 251 c zatiaľ nie je potvrdená, táto planéta predstavuje sľubný cieľ pre budúci výskum.