Objectifikácia vs. Atrakcia: Ako Ženy Riešia Bezpečnosť a Zisk v Romantike
Ženy balancujú medzi pocitmi bezpečia a potenciálnymi benefitmi pri rozhodovaní o tom, ako sa prezentovať v romantických situáciách, naznačuje nový výskum.
Nové štúdie z Číny naznačujú, že aj keď sexuálne objektifikovanie mužom zvyšuje u žien pocity ohrozenia, túžba po partnerovi s vysokým statusom alebo atraktivitou môže potlačiť obavy a viesť k seba-sexualizácii.
Výskumníci zistili, že sexuálne objektifikovanie zvyšuje úzkosť žien bez ohľadu na atraktivitu alebo majetok muža. Napriek tomu, ak bol muž vnímaný ako atraktívny alebo úspešný, ženy boli ochotnejšie riskovať a viac sa sexualizovať. Štúdia, publikovaná v Asian Journal of Social Psychology, vrhá nové svetlo na komplexnú dynamiku medzi vnímaním bezpečia a túžbou po romantickom partnerovi.
Seba-sexualizácia, definovaná ako prezentovanie sa sexuálne sugestívnym spôsobom, môže zahŕňať provokatívne oblečenie, pózy alebo zdôrazňovanie sexuálnej príťažlivosti online. Názory na ňu sa rôznia: niektorí ju vnímajú ako formu sebavyjadrenia, iní ako upevňovanie stereotypov. Psychologické štúdie naznačujú, že častá seba-sexualizácia môže viesť k vnímaniu seba samého z vonkajšieho hľadiska, čo vedie k nespokojnosti s telom a zhoršenému kognitívnemu výkonu.
Autori štúdie, Dingcheng Gu a Lijun Zheng, sa zamerali na skúmanie vplyvu úzkosti spôsobenej objektifikáciou na rozhodovanie žien v romantickom kontexte. Prostredníctvom dvoch experimentov chceli zistiť, či objektifikovanie odradí ženy od seba-sexualizácie a či to závisí od atraktivity alebo sociálno-ekonomického statusu muža.
Komentár redakcie: Výskum naznačuje, že v romantických vzťahoch vstupujú do hry komplexné faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie žien. Túžba po zabezpečení a sociálnom statuse sa môže zdať silnejšia ako obavy o bezpečnosť. Potrebný je ďalší výskum, aby sme lepšie pochopili tieto zložité dynamiky v rôznych kultúrnych kontextoch.
V prvom experimente si 147 študentiek predstavovalo rande s mužom, ktorý bol opísaný buď ako majetný, alebo nemajetný, a zároveň sa na neho pozeral objektifikujúcim spôsobom, alebo nie. Ženy si potom vyberali medzi menej a viac odhaľujúcimi šatami. Výber odhaľujúcejších šiat bol interpretovaný ako vyšší stupeň seba-sexualizácie. Druhý experiment bol podobný, ale namiesto sociálno-ekonomického statusu manipuloval s atraktivitou muža. Zistilo sa, že objektifikujúci pohľad zvyšoval úzkosť, ale iba v prípadoch neatraktívnych alebo chudobných mužov viedol k zníženiu seba-sexualizácie. V prípade atraktívnych a úspešných mužov sa úroveň seba-sexualizácie nezmenila.
Autori štúdie tvrdia, že ženy pri rozhodovaní o tom, ako sa prezentovať, zvažujú nielen bezpečnostné riziká, ale aj potenciálne benefity. „Naše účastníčky brali do úvahy bezpečnosť aj zdroje pri rozhodovaní o svojej sexuálnej príťažlivosti v kultúre sexuálnej objektifikácie,“ uvádzajú autori.
Štúdia prispieva k rastúcemu množstvu výskumov o tom, ako sa ženy vyrovnávajú s objektifikáciou v spoločenských a romantických kontextoch, pričom zvažujú riziká a potenciálne sociálne alebo ekonomické zisky. Autori však pripúšťajú, že štúdia má obmedzenia. Použitie imaginárnych scenárov nemusí plne odrážať reálne správanie a výsledky nemusia byť prenosné na iné vekové skupiny, kultúry alebo sociálne kontexty.
