Obrovská pavučina v jaskyni skrýva 110 000 pavúkov: Život v tme prináša nečakané spojenectvá
Medzinárodný tím objavil rozsiahlu sieť v jaskyni s chemosyntetickým ekosystémom, kde dva druhy pavúkov žijú kooperatívne, čo je prvý zaznamenaný prípad takéhoto správania.
V hlbokom podzemí, na pomedzí Albánska a Grécka, objavili vedci unikátny ekosystém. V sírovej jaskyni sa rozprestiera gigantická pavučina, domov pre odhadovaných 110 000 pavúkov. Dve rôzne druhy, bežne samotársky lovec a menší tvorca sietí, tu žijú v harmónii.
Jaskyňa, známa ako Sírová jaskyňa, je domovom chemoautotrofného ekosystému, ktorý je poháňaný chemosyntézou namiesto slnečného svetla. Baktérie oxidujúce síru tu rastú na mokrých skalách a sedimentoch a tvoria husté biele biofilmy. Tieto mikroorganizmy slúžia ako potrava pre menšie bezstavovce, ktoré sú zase lovené väčším hmyzom, vrátane pavúkov, chrobákov a stonôžok. Celý ekosystém je sebestačný a nezávislý od externých zdrojov energie.
Unikátny životný priestor vytvoril teplý, toxický potok s konštantnou teplotou 26 °C, bohatý na rozpustený sulfán. Práve sulfán dáva jaskyni charakteristický zápach po pokazených vajciach.
Vedci objavili, že pavúky druhu Tegenaria domestica a Prinerigone vagans žijú bok po boku v tejto masívnej pavučine s rozlohou 106 m². Zistenie, že T. domestica, známa aj ako pavúk domáci, bežne samotársky lovec, vytvára rozsiahlu sieť s tisíckami jedincov, bolo prekvapivé. Ešte prekvapujúcejšie bolo zistenie, že s nimi koexistuje aj druh P. vagans, ktorý by za iných okolností bol korisťou.
Komentár redakcie: Objav v Sírovej jaskyni poskytuje vzácny pohľad na schopnosť života prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. Bežné druhy pavúkov zmenili svoje správanie a biológiu, aby prežili a prosperovali v tomto jedinečnom prostredí.
Dôvodom pre pokojné spolužitie je pravdepodobne hojnosť potravy. Vzduch v jaskyni je plný pakomárov, ktorých larvy sa živia bakteriálnymi biofilmami. Vysoká hustota pakomárov eliminuje konkurenciu o potravu medzi pavúkmi. Analýza potvrdila, že uhlík a dusík v tele pavúkov pochádzajú zo síru oxidujúcich baktérií, nie z rastlín, ktoré prešli fotosyntézou.
Genetické testy ukázali, že pavúky v Sírovej jaskyni majú jedinečné DNA, ktoré sa nenachádza u populácií mimo jaskyne. To naznačuje, že sa vyvíjali v izolácii. Zistilo sa tiež, že samice T. domestica kladú menší počet vajíčok ako jedince žijúce na povrchu, čo je pravdepodobne spôsobené vysokými energetickými nárokmi prostredia a absenciou predátorov.
