Oceány zaplavujú milióny ton nanoplastov: Skryté nebezpečenstvo ohrozuje morský život
Nová štúdia varuje pred masívnym znečistením oceánov nanoplastami, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre morský ekosystém a potenciálne aj pre ľudské zdravie.
Morské plasty sú alarmujúce, no najnovší výskum odhaľuje rozsiahlejšiu hrozbu: nanoplasty. Tieto mikroskopické častice prenikajú všade, od odľahlých oblastí až po ľudské telo, a podľa novej štúdie dominujú znečisteniu oceánov plastmi.
Výskumníci z Helmholtzovho centra pre environmentálny výskum v Lipsku pod vedením Dušana Materića analyzovali vzorky vody z rôznych hĺbok Severného Atlantiku. Zistili, že v celej vodnej vrstve sa nachádzajú nanoplasty troch typov: polyetyléntereftalát (PET), polystyrén (PS) a polyvinylchlorid (PVC). Priemerná koncentrácia dosahovala 18 miligramov na meter kubický, čo predstavuje odhadom 27 miliónov ton nanoplastov len v povrchovej vrstve mierneho až subtropického Severného Atlantiku. Pre porovnanie, odhaduje sa, že v oceánoch pláva približne 3 milióny ton bežných plastov.
Nanoplasty sú definované ako častice s priemerom menším ako jeden mikrometer, čo je tisícina milimetra. Ich malá veľkosť spôsobuje, že sa správajú odlišne ako väčšie mikroplasty. Namiesto usadzovania sa na dne sa vďaka Brownovmu pohybu a nárazom molekúl vody rozptyľujú v celom vodnom stĺpci.
Vedci použili na detekciu nanoplastov technológiu termálnej desorpcie a hmotnostnú spektrometriu s prenosom protónov. Odber vzoriek prebiehal počas plavby v novembri 2020 na výskumnej lodi Pelagia, pričom sa vzorky odoberali v rôznych oblastiach a hĺbkach. Zaujímavosťou je, že sa v dátach neobjavil polyetylén (PE), hoci sa očakávalo, že bude prítomný. Dôvodom môže byť jeho rýchla chemická premena, mineralizácia alebo rýchle klesanie na morské dno.
Komentár redakcie: Nález nanoplastov v takomto rozsahu poukazuje na kritický problém znečistenia oceánov, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť. Je nevyhnutné hľadať spôsoby, ako obmedziť produkciu a únik plastov do životného prostredia, a zároveň vyvíjať technológie na ich odstraňovanie. Riešenie musí byť komplexné a zahŕňať zmenu spotrebiteľského správania, zlepšenie recyklačných procesov a vývoj biologicky odbúrateľných alternatív.
Tony Walker, environmentálny vedec z Dalhousie University, zdôrazňuje, že nanoplasty sú obzvlášť nebezpečné, pretože prenikajú cez bunkové steny a môžu sa tak začleniť do fytoplanktónu, ktorý je základom morského potravinového reťazca.
