Ochota brániť: Nový výskum odhaľuje kľúčový faktor príťažlivosti, ktorý prekonáva silu

Nová štúdia naznačuje, že ochota potenciálneho partnera chrániť nás pred fyzickým nebezpečenstvom je zásadný prvok príťažlivosti, ktorý často preváži aj fyzickú silu. Korene tohto správania siahajú do evolúcie.

Počas evolúcie ľudstva predstavovalo fyzické násilie zo strany iných ľudí významnú a opakujúcu sa hrozbu pre prežitie. V týchto dávnych dobách nemali jednotlivci prístup k moderným inštitúciám, ako je polícia alebo súdny systém. Namiesto toho sa spoliehali na spojenectvá, vrátane romantických partnerov a priateľov, aby ich ochránili pred agresiou. Evolučná psychológia preto predpokladá, že u ľudí sa mohli vyvinúť špecifické preferencie pre partnerov, ktorí preukazujú schopnosť aj motiváciu poskytnúť fyzickú ochranu.

Predchádzajúce vedecké štúdie sa často zameriavali na fyzickú silu. Predpokladali, že sila je priamym ukazovateľom ochrannej schopnosti. Fyzická sila a ochota ju použiť sú však rozdielne vlastnosti. Silný jedinec nemusí mať sklon zasiahnuť v nebezpečnej situácii, zatiaľ čo menej silný jedinec môže byť pripravený brániť spojenca bez ohľadu na osobné riziko. Predchádzajúce štúdie tieto dva faktory zriedka oddeľovali, takže bolo ťažké určiť, či ľudia oceňujú schopnosť bojovať alebo ochotu to urobiť.

Autori súčasnej štúdie sa zamerali na oddelenie schopnosti násilia od motivácie použiť ju na obranu partnera. Chceli zistiť, či samotná ochota čeliť hrozbe stačí na zvýšenie žiaducnosti človeka ako priateľa alebo partnera.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na hlboko zakorenenú potrebu bezpečia a ochrany pri výbere partnera. Ochota brániť, dokonca aj pri zlyhaní, sa ukazuje ako kľúčový prvok príťažlivosti, ktorý prekonáva samotnú fyzickú silu.

„Dnes žijeme v spoločnostiach, kde je násilie mimoriadne zriedkavé a ochrana pred ním sa považuje za zodpovednosť polície a súdov. Preto by sa nedalo predpokladať, že by sa ľudia mali zaujímať o to, či je ich partner ochotný zasiahnuť počas potýčky,“ povedal autor štúdie Michael Barlev z Arizona State University.

Výskumný tím realizoval sedem experimentov s 4 508 dospelými z USA. Účastníci čítali scenáre, v ktorých si mali predstaviť, že sú s partnerom. V hlavnom scenári účastník a jeho partner odchádzajú z reštaurácie. Osloví ich opitý agresor, ktorý sa pokúsi účastníka udrieť. Vedci systematicky manipulovali s reakciou partnera na túto hrozbu.

V „ochotnej“ situácii si partner všimne nebezpečenstvo a fyzicky zasiahne, aby účastníka chránil. V „neochotnej“ situácii partner vidí hrozbu, ale odstúpi. Zahrnutá bola aj kontrolná situácia, kde partner hrozbu nevidel. Okrem toho výskumníci upravili popisy fyzickej sily partnera, označili ich ako slabších, priemerných alebo silnejších.

Údaje ukázali, že zistenie, že je osoba ochotná chrániť, významne zvýšilo jej príťažlivosť ako partnera alebo priateľa. Zdá sa, že tento efekt je konzistentný bez ohľadu na fyzickú silu partnera. Naopak, partneri, ktorí odstúpili od hrozby, zaznamenali prudký pokles v hodnoteniach žiaducnosti.

Výskumníci tiež odhalili rozdiely v závislosti od pohlavia. Ak ženy hodnotili mužských partnerov, odmietnutie chrániť fungovalo ako vážny trest. Hodnotenia neochotných mužov prudko klesli, čo naznačuje, že pre ženy hľadajúce mužských partnerov je nedostatok ochranného inštinktu „deal-breaker“. Muži tiež hodnotili ochotu u žien, ale boli tolerantnejší k neochote.