Odchod z cirkvi vedie k liberálnejším názorom, naznačuje štúdia
Výskumníci zistili, že zmena náboženskej identity často predchádza posunu k liberálnejším politickým postojom.
Nová štúdia naznačuje, že ľudia, ktorí opúšťajú náboženstvo, sa často stávajú politicky liberálnejšími a preberajú názory podobné tým, ktorí nikdy neboli nábožensky založení. Výskum publikovaný v časopise Journal of Personality prináša dôkazy o tom, že doznievajúci vplyv náboženskej výchovy nemusí nutne ovplyvňovať celkovú politickú orientáciu.
Cieľom štúdie bolo preskúmať koncept takzvaného „náboženského zvyšku“, teda pretrvávanie niektorých aspektov bývalého náboženstva (napríklad morálnych hodnôt) aj po odchode z cirkvi. Predchádzajúce štúdie ukázali, že tieto doznievajúce efekty sa prejavujú napríklad v spotrebiteľskom správaní. Tím chcel zistiť, či sa tento vzorec týka aj politickej orientácie, vzhľadom na silné prepojenie medzi nábožnosťou a politickým konzervativizmom.
Výskumníci analyzovali dáta z ôsmich rôznych vzoriek. Prvá časť štúdie zahŕňala 7089 dospelých z USA, Holandska a Hongkongu. Účastníci sa identifikovali ako veriaci, bývalí veriaci alebo nikdy veriaci a hodnotili svoju politickú orientáciu na škále od konzervatívnej po liberálnu.
Výsledky ukázali, že bývalí veriaci vykazovali výrazne liberálnejšie politické názory ako súčasní veriaci a ich názory sa blížili k názorom ľudí, ktorí nikdy neboli nábožensky založení. Kombinovaná analýza dokonca naznačila, že bývalí veriaci boli v priemere politicky liberálnejší ako obe skupiny.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie korelujú s osobnými skúsenosťami mnohých jednotlivcov, ktorí po odklone od náboženstva prehodnotili svoje politické postoje. Ako uviedol jeden z komentujúcich na Reddite, praktizovanie náboženstva a indoktrinácia do jeho kruhov môže sťažiť politickú zmenu bez predchádzajúceho dištancovania sa od náboženstva. Štúdia naznačuje, že sekularizácia môže viesť k posunom v politickom spektre.
Druhá štúdia sledovala 2071 amerických adolescentov. Zistilo sa, že tí, ktorí opustili náboženstvo počas dospievania alebo mladosti, vykazovali liberálnejšie politické postoje ako tí, ktorí zostali veriaci. Ich politické názory sa však významne nelíšili od názorov tých, ktorí nikdy neboli veriaci.
Tretia štúdia s 1857 mladými ľuďmi potvrdila predchádzajúce zistenia. Analýza ukázala, že zmeny v náboženskej identite predchádzali zmenám v politickej orientácii. Inými slovami, odchod z náboženstva bol nasledovaný posunom k liberálnejším politickým postojom. Opačný vzťah sa nepotvrdil.
Autori štúdie pripúšťajú, že výskum má určité obmedzenia. Použitie jednej otázky na meranie politickej orientácie nemusí zachytiť komplexnosť politických názorov. Napriek tomu štúdie prinášajú presvedčivé dôkazy o tom, že odchod z náboženstva je spojený s posunom k liberálnejšej politickej identite.
