Opar a Alzheimerova choroba: Súvislosť odhalená v rozsiahlej štúdii
Medzinárodný tím vedcov zistil, že ľudia s Alzheimerovou chorobou mali častejšie diagnostikovaný HSV-1. Tí, ktorí užívali antivirotiká, mali nižšiu pravdepodobnosť rozvoja demencie.
Vírus herpes simplex typu 1 (HSV-1), pôvodca oparov, by mohol hrať významnú úlohu vo vývoji Alzheimerovej choroby. Nová štúdia naznačuje, že antivírusová liečba môže znižovať riziko tohto ochorenia.
Nová rozsiahla štúdia publikovaná v BMJ Open naznačuje možnú súvislosť medzi infekciou vírusom herpes simplex typu 1 (HSV-1), ktorý spôsobuje opar, a rozvojom Alzheimerovej choroby. Výskumníci analyzovali dáta od takmer 350 000 párov ľudí, pričom jeden z dvojice mal diagnostikovanú Alzheimerovu chorobu a druhý nie. Zistili, že u 0,44 % ľudí s Alzheimerovou chorobou bol diagnostikovaný HSV-1, v porovnaní s 0,25 % v kontrolnej skupine. Celkovo bola pravdepodobnosť diagnózy HSV-1 o 80 % vyššia u osôb s Alzheimerovou chorobou, a to aj po zohľadnení ďalších potenciálnych rizikových faktorov. Štúdia tiež odhalila, že ľudia, ktorí po stanovení diagnózy HSV-1 užívali antivirotiká, mali o 17 % nižšiu pravdepodobnosť rozvoja Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí túto liečbu nepodstúpili. Výskumníci skúmali aj úlohu ďalších herpetických vírusov a zistili, že aj infekcie HSV-2 a varicella zoster vírusom (pôvodca ovčích kiahní a pásového oparu) boli spojené so zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby. Hoci štúdia preukázala súvislosť, nemôže dokázať, že infekcia herpetickými vírusmi priamo spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Potrebné sú ďalšie výskumy na lepšie pochopenie mechanizmov, ktoré spájajú tieto vírusy s rozvojom demencie.
Komentár redakcie: Táto observačná štúdia pridáva ďalšie dôkazy k rastúcemu počtu výskumov, ktoré poukazujú na potenciálnu úlohu infekcií v rozvoji Alzheimerovej choroby. Zistenia naznačujú, že prevencia a liečba herpetických infekcií by mohla mať významný vplyv na zníženie rizika tohto závažného ochorenia. Je dôležité poznamenať, že štúdia bola financovaná farmaceutickou spoločnosťou, ktorá vyvíja lieky proti herpetickým vírusom, čo si vyžaduje opatrnosť pri interpretácii výsledkov. Avšak, zistenia sú v súlade s predchádzajúcimi štúdiami a zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu v tejto oblasti. Niektorí odborníci sa domnievajú, že vírusy, ktoré infikujú nervové bunky, môžu prispievať k rozvoju Alzheimerovej choroby. Ďalší poukazujú na možnú súvislosť medzi rôznymi infekciami a neurologickými ochoreniami, ako je schizofrénia. Je tiež známe, že niektoré vírusy, ako napríklad COVID-19 a HIV, môžu spôsobiť neurologické poškodenie. Potenciálnym mechanizmom by mohlo byť štiepenie natívnych proteínov na fragmenty, ktoré sa hromadia v mozgovom tkanive. Hoci molekulárne mechanizmy nie sú úplne objasnené, táto štúdia zdôrazňuje dôležitosť prevencie herpetických vírusov ako prioritu verejného zdravia.
