Opice a obrazovky: Prečo nás jednoduché interakcie priťahujú?

Ľudia nie sú jediní, ktorí trávia hodiny pozeraním na obrazovky. Štúdia ukázala, že aj malé opice sa dokážu „zaháčkovať“ na tablety, čo nám môže pomôcť pochopiť naše vlastné návyky.

Ľudí priťahujú obrazovky telefónov, tabletov či počítačov. Sú ale jediní? Najnovšia štúdia ukazuje, že aj malé opice, konkrétne tamaríny, sa dokážu 'zaháčkovať' na digitálne zariadenia, a to bez akejkoľvek tradičnej odmeny. Vedci zistili, že tamaríny sa naučili ťukať do videa na tablete, aby zväčšili obraz a počuli zvuky. A to im stačilo. Nemuseli dostať jedlo ani iné odmeny. Zdá sa vám to povedomé? Deje sa to aj nám, keď donekonečna skrolujeme sociálnymi sieťami.

Ando a jeho kolegovia (2025) umiestnili do klietok tamarínov tablety s deviatimi krátkymi videami iných primátov. Keď sa opica dotkla videa, to sa priblížilo a prehral sa zvuk. To stačilo. Väčšina tamarínov začala pravidelne ťukať do obrazovky. Dokonca aj keď bol tento 'bonus' odstránený, niektoré opice pokračovali. Interakcia a zmena na obrazovke im stačili. Podobne reagujeme aj my na notifikácie a neustále sa meniaci obsah, aj keď z toho nemáme žiadny reálny úžitok.

Často počúvame o tom, koľko času ľudia trávia na telefónoch. Kedysi sa to týkalo hlavne detí a tínedžerov, dnes sa to týka všetkých vekových kategórií. Psychológovia sa snažia zistiť, prečo to robíme. Doba pokročila a 'závislosť od obrazoviek' sa stáva bežnou. Mnohí ľudia priznávajú, že im to život nezlepšuje. Po hodinách sledovania videí si neuvedomujú, čo im to prinieslo. Medzi časom stráveným na telefóne a skutočným prínosom je veľký rozdiel.

Komentár redakcie: Štúdia s tamarínmi prináša nové poznatky o závislosti na obrazovkách a ponúka možné riešenia, ako sa z tohto začarovaného kruhu vymaniť. Uvedomenie si, že nie sme jediní, koho priťahuje neustála zmena na obrazovke, nám môže pomôcť lepšie kontrolovať svoje návyky.

Obsah, ktorý prechádza cez telefóny, sú často krátke príspevky a videá bez trvalej hodnoty. Aj správy sú často povrchné. Hodiny prechádzame titulky a názory, ale množstvo reálnych informácií je oveľa menšie, ako keby sme si polhodinu pozreli správy v televízii. Čo nás teda drží na obrazovkách, ak z toho nemáme žiadny úžitok?

Funguje to ako závislosť. Robíme niečo, čo nám v danom momente pripadá dobré, aj keď nám to neprináša skutočný úžitok. So smartfónmi môžeme stráviť hodiny a nič z toho nemáme. Niekedy je to dokonca horšie, pretože čas na telefóne nahrádza čas s ľuďmi, ktorí sú priamo pred nami. Dvaja ľudia sedia oproti sebe v reštaurácii a obaja pozerajú do telefónu. V tej chvíli sa zdá byť čokoľvek na obrazovke dôležitejšie ako rozhovor s osobou oproti.

Preto je táto štúdia s tamarínmi dôležitá. Ukazuje, že nás nemusí priťahovať samotný obsah, ale akt používania zariadenia a neustála zmena toho, čo je na obrazovke.

Preto výmena jednej aplikácie za inú často nepomáha. Obsah sa zmení, ale návyk zostáva. Ak motivácia vychádza zo zmeny na obrazovke, prvým krokom je uvedomiť si to. Povedzte si: 'Nič z toho nemám. Reagujem len na to, že sa na obrazovke niečo deje.' Toto uvedomenie môže prelomiť začarovaný kruh.

Táto štúdia nám pripomína, že závislosť od obrazoviek nie je len ľudský problém. Aj zvieratá sa môžu 'chytiť' na niečo, čo sa pred nimi mení. Pochopenie toho nám môže pomôcť zistiť, prečo tak ľahko strácame pojem o čase online a ako si môžeme vziať späť svoj čas.

Ak sa nabudúce pristihnete pri skrolovaní, zastavte sa a spýtajte sa: 'Mám z toho niečo, alebo som len závislý od toho, že sa obrazovka mení?' Ak je odpoveď druhá možnosť, odložte telefón a obzrite sa okolo. V reálnom svete je pravdepodobne niečo, čo stojí za pozornosť.