Osamelí ľudia sa často vnímajú ako záťaž pre svoje okolie, naznačuje štúdia

Nová štúdia publikovaná v časopise Psychophysiology odhaľuje, že osamelí ľudia majú tendenciu vnímať svoje prínosy vo vzťahoch, najmä v rodine, negatívnejšie. Zistenia naznačujú, že fungovanie srdca v pokoji môže tieto sebakritické vnímania mierne tlmiť.

Osamelosť, často mylne chápaná ako jednoduchá samota, je subjektívny pocit nedostatku kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov. Človek sa môže cítiť osamelo aj v dave, ak mu interakcie s ostatnými neprinášajú uspokojenie. Na rozdiel od toho, sociálna izolácia je objektívny stav s malým počtom sociálnych kontaktov, ktorý nemusí byť vždy spojený s negatívnymi pocitmi.

Osamelosť funguje ako psychologický alarm, ktorý signalizuje hrozbu pre sociálne väzby. Zvyšuje pozornosť na sociálne podnety, najmä tie, ktoré signalizujú odmietnutie alebo konflikt. Hoci pre niektorých môže táto zvýšená citlivosť pomôcť pri nadväzovaní kontaktov, pre iných môže viesť k stiahnutiu sa a ďalšej izolácii.

Vedci sa zamerali na pochopenie rozdielov v reakciách na osamelosť, keďže nie každý na ňu reaguje rovnako. Zaujímalo ich, ako ľudia vnímajú svoje vlastné sociálne správanie.

Komentár redakcie: Táto štúdia poukazuje na komplexný vzťah medzi osamelosťou, sebavnímaním a fyziologickými faktormi. Zistenia naznačujú, že intervencie zamerané na zlepšenie sebaúcty a emocionálnej regulácie by mohli pomôcť zmierniť negatívne dôsledky osamelosti.

"Osamelosť a sociálna podpora sa často vnímajú z hľadiska toho, čo človek dostáva od ostatných. My sme sa zamerali na to, či sa osamelí ľudia nevnímajú aj ako tí, ktorí dávajú menej do vzťahov," povedala Emily Kent z University of Chicago. Výskumníci skúmali, ako osamelí jedinci hodnotia samých seba, najmä svoju schopnosť byť podporou alebo spôsobovať napätie vo vzťahoch. Tiež skúmali, či biologický marker emocionálnej flexibility, variabilita srdcovej frekvencie, ovplyvňuje tieto vnímania.

Variabilita srdcovej frekvencie odráža schopnosť tela relaxovať a udržiavať vnútornú rovnováhu. Vyššia variabilita zvyčajne indikuje lepšiu emocionálnu a sociálnu adaptabilitu. V predchádzajúcich štúdiách mali jedinci s vyššou variabilitou lepšiu reguláciu emócií, silnejšie sociálne zručnosti a boli odolnejší voči stresu.

Analyzovali sa dáta od 824 účastníkov štúdie MIDUS, ktorá dlhodobo sleduje zdravie a psychologické faktory u dospelých Američanov. Účastníci vyplnili dotazníky o osamelosti a hodnotili mieru podpory alebo napätia, ktorú vnášajú do vzťahov s priateľmi a rodinou. Zároveň im bola zaznamenaná variabilita srdcovej frekvencie pomocou elektrokardiografie.

Analýza ukázala, že osamelí ľudia mali tendenciu vnímať seba ako menej podporných a spôsobujúcich viac napätia v priateľských aj rodinných vzťahoch. Prekvapivé bolo, ako konzistentný bol vzťah medzi osamelosťou a negatívnym vnímaním seba samého v rôznych typoch vzťahov.

Zistilo sa, že variabilita srdcovej frekvencie mierne ovplyvňuje prepojenie medzi osamelosťou a vnímaným napätím v rodinných vzťahoch. U jedincov s nižšou variabilitou bola väzba medzi osamelosťou a pocitom, že sú pre rodinu bremenom, silnejšia. Naopak, ľudia s vyššou variabilitou vykazovali slabšie prepojenie medzi osamelosťou a týmito sebakritickými vnímaniami.

Výsledky naznačujú, že osamelosť ovplyvňuje nielen vnímanie ostatných, ale aj seba samého, najmä v kontexte vzťahov. Malá, ale významná úloha variability srdcovej frekvencie poukazuje na potenciálny fyziologický faktor, ktorý ovplyvňuje spracovanie osamelosti.

"Ak sa cítite osamelo, pravdepodobne sa budete vnímať ako záťaž alebo veriť, že máte priateľom a rodine málo čo ponúknuť. Bez ohľadu na to, či to zodpovedá skutočnosti, tento pretrvávajúci negatívny pohľad na seba samého môže zvýšiť pocit odpojenia. Stratégie ako súcit so sebou samým, kognitívne preformulovanie a praktiky regulácie emócií môžu pomôcť ľuďom rozpoznať tieto myšlienkové vzorce a prelomiť cyklus,"

Štúdia má obmedzenia, vrátane priečneho charakteru dát a spoliehania sa na subjektívne hodnotenia. Potrebné sú ďalšie štúdie, ktoré sledujú jedincov v čase, aby sa zistilo, či funkcia srdca pomáha predpovedať dlhodobé výsledky v oblasti sociálneho zdravia a zotavenia sa z osamelosti.