Osamelosť u tínedžerov spúšťa správanie hľadajúce odmenu, naznačuje nová štúdia
Po krátkej izolácii sa u adolescentov prejavuje silnejšia túžba po uspokojení, pričom prístup k sociálnym médiám môže tento efekt zmierniť, no úplne neodstráni negatívny vplyv na náladu.
Nový výskum zistil, že krátkodobá sociálna izolácia môže u dospievajúcich zvýšiť motiváciu hľadať odmeny, čo môže viesť k rizikovému správaniu, ak nie je možný skutočný kontakt.
Štúdia vedená Univerzitou v Cambridge odhalila, že dospievajúci sú mimoriadne citliví na pocity osamelosti. Už po niekoľkých hodinách bez interakcie s ostatnými prejavujú zvýšenú snahu získať odmeny.
Podľa súčasných teórií ide o evolučnú adaptáciu, ktorá má pomôcť pri opätovnom nadviazaní kontaktov. Avšak, ak táto možnosť nie je prítomná, zmena správania sa môže stať problematickou, napríklad zvýšenou tendenciou vyhľadávať odmeny ako alkohol alebo drogy.
Výskumníci zistili, že tento efekt bol silnejší u tých dospievajúcich, ktorí sa počas izolácie cítili osamelejší. Naopak, ak mali účastníci štúdie počas izolácie možnosť komunikovať cez sociálne siete, hlásili menší pocit osamelosti a ich správanie zamerané na odmenu sa zmenilo menej dramaticky.
Komentár redakcie: Nová štúdia potvrdzuje, aký vplyv má krátkodobá izolácia na mladých ľudí. Hoci sociálne siete môžu čiastočne zmierniť negatívne dopady osamelosti, nenahrádzajú skutočný sociálny kontakt a nemusia nutne zlepšiť celkovú náladu. Je preto dôležité hľadať zdravé spôsoby, ako sa spojiť s ostatnými a vyhnúť sa dlhodobej izolácii.
Profesor Sarah-Jayne Blakemore z Katedry psychológie Univerzity v Cambridge uviedla, že vzťah medzi sociálnymi médiami a osamelosťou je komplexný. Virtuálna interakcia totiž zrejme znižuje snahu izolovaných tínedžerov o vyhľadávanie vonkajších odmien v porovnaní so situáciou, keď sú izolovaní bez prístupu k sociálnym médiám. To naznačuje, že sociálne médiá môžu zmierniť niektoré negatívne dopady izolácie, no zároveň môžu mať iné, potenciálne škodlivé účinky.
Účastníci štúdie sa síce pri izolácii s prístupom k sociálnym médiám nudili a cítili osamelo menej, no stále zaznamenali rovnaký pokles pozitívnej nálady ako tí bez prístupu. Zistenia sú publikované v časopise Communications Psychology.
