Osamelosť vedie k nestabilnejším náladám, najmä pri pozitívnych emóciách, ukazuje štúdia
Štúdia zistila, že osamelí ľudia majú problém udržať si pozitívne pocity.

Nový výskum naznačuje, že ľudia, ktorí sa cítia osamelo, zažívajú výraznejšie emocionálne výkyvy počas dňa, najmä v súvislosti s pozitívnymi emóciami. Tento jav pretrváva aj po zohľadnení depresie a sociálnej izolácie.
Osamelosť nie je len absencia ľudí. Ide o subjektívny pocit rozdielu medzi tým, aké sociálne kontakty máme a aké by sme chceli mať. Líši sa od sociálnej izolácie, ktorá znamená objektívny nedostatok sociálnych interakcií. Človek môže byť obklopený ľuďmi a predsa sa cítiť osamelo, ak sú jeho vzťahy povrchné alebo postrádajú emocionálnu blízkosť.
Naopak, niekto, kto žije sám alebo má malý okruh známych, sa nemusí cítiť osamelo, ak je so svojimi vzťahmi spokojný. Stručne povedané, osamelosť je subjektívna nespokojnosť, zatiaľ čo sociálna izolácia je merateľný kontakt s ostatnými.
Predchádzajúce štúdie preukázali, že osamelosť je spojená s častejšími negatívnymi emóciami a menším počtom pozitívnych. Dôležitým aspektom je však aj emocionálna nestabilita – miera, do akej sa emócie človeka menia z minúty na minútu alebo zo dňa na deň. Táto nestabilita je spojená s horším psychickým a fyzickým zdravím, vrátane chronických ochorení a zápalov. Až doteraz sa však málo vedelo o tom, či osamelosť súvisí s týmito okamžitými zmenami emócií.
Komentár redakcie: Výskum poukazuje na dôležitosť zamerania sa na udržanie pozitívnych pocitov u osamelých ľudí. Zistenia naznačujú, že intervencie by sa nemali zameriavať iba na zvýšenie pozitívnych zážitkov, ale aj na pomoc pri udržiavaní týchto dobrých pocitov a stabilnejších emócií.
„Dlho ma zaujímalo, ako osamelosť ovplyvňuje správanie a emócie ľudí v každodennom živote, vrátane toho, ako tieto emócie kolíšu zo dňa na deň,“ uviedla autorka štúdie Jee eun Kang, postdoktorandská výskumníčka z Centra pre zdravé starnutie na Penn State.
Výskumníci zozbierali údaje od 252 dospelých vo veku 25 až 65 rokov. Účastníci štúdie boli požiadaní, aby počas dvoch týždňov päťkrát denne zaznamenávali svoje aktuálne emócie pomocou smartfónov. Respondenti hodnotili, ako pozitívne (napr. šťastný, radostný) a negatívne (napr. nahnevaný, frustrovaný) sa cítia na stupnici od 0 do 100. Na meranie emocionálnej nestability vedci vypočítali, ako veľmi sa tieto emocionálne skóre menili zo dňa na deň.
Výsledky ukázali, že osamelosť významne súvisí s väčšou dennou emocionálnou nestabilitou – pozitívnych aj negatívnych emócií. Ľudia, ktorí dosiahli vyššie skóre v osamelosti, mali tendenciu mať dramatickejšie emocionálne výkyvy.
„Osamelosť nie je len o pocitoch negatívnych emócií – je to aj o väčšej emocionálnej volatilite, najmä pri pozitívnych emóciách,“ povedala Kang pre PsyPost. „V našej štúdii vykazovali osamelí jedinci väčšiu dennú nestabilitu pozitívnych emócií, a to aj po zohľadnení depresie a ďalších faktorov. To naznačuje, že osamelosť môže sťažiť udržanie pozitívnej nálady, čo by mohlo mať následný vplyv na pohodu a zdravie.“
Po zohľadnení demografických faktorov a sociálnej izolácie osamelosť stále predpovedala väčšiu variabilitu pozitívnych aj negatívnych emócií. Keď sa zohľadnili aj priemerné emocionálne úrovne, osamelosť zostala významným prediktorom oboch typov nestability. Po zohľadnení depresívnych symptómov však spojenie medzi osamelosťou a nestabilitou negatívnych emócií už nebolo štatisticky významné. Na rozdiel od toho, spojenie medzi osamelosťou a nestabilitou pozitívnych emócií zostalo silné.
Autori štúdie predpokladajú, že osamelí jedinci môžu mať problém udržať si pozitívne pocity dlhší čas. Príjemná udalosť im môže dočasne zlepšiť náladu, ale prínosy môžu vyprchať rýchlejšie v porovnaní s tými, ktorí sa cítia viac sociálne prepojení.