Otepľovanie zhoršuje plastové znečistenie, hrozí kolaps ekosystémov, varujú vedci

Zvyšujúca sa toxicita plastového znečistenia vplyvom otepľujúcej sa klímy s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvňuje celé ekosystémy, pričom najväčšie dopady hrozia vrcholovým predátorom, ako sú napríklad kosatky.

Klimatické zmeny premieňajú plasty na mobilnejšie, trvácnejšie a nebezpečnejšie znečisťujúce látky. Deje sa to urýchlením rozkladu plastov na mikroplasty – mikroskopické fragmenty plastov – ich šírením na značné vzdialenosti a zvyšovaním expozície a dopadu v rámci životného prostredia. Situácia sa bude zhoršovať s rastúcou produkciou plastov a prehlbovaním klimatických zmien. Celosvetová ročná produkcia plastov vzrástla medzi rokmi 1950 a 2023 dvestokrát.

Autori štúdie naliehajú na elimináciu zbytočných jednorazových plastov (ktoré predstavujú 35 % produkcie), obmedzenie výroby primárnych plastov a vytvorenie medzinárodných štandardov pre výrobu opakovane použiteľných a recyklovateľných plastov.

"Plastové znečistenie a klíma sú krízy, ktoré sa navzájom zosilňujú. Majú spoločný pôvod – a aj riešenia," povedal vedúci autor štúdie profesor Frank Kelly z Imperial’s School of Public Health. "Naliehavo potrebujeme koordinovaný medzinárodný prístup, aby sme zabránili hromadeniu plastov na konci ich životnosti v životnom prostredí."

Komentár redakcie: Nová štúdia poukazuje na alarmujúcu synergiu medzi klimatickou zmenou a plastovým znečistením, ktorá ohrozuje globálne ekosystémy. Riešenie si vyžaduje komplexný prístup, zahŕňajúci obmedzenie produkcie plastov, zlepšenie recyklácie a medzinárodnú spoluprácu.

Vedci vykonali rozsiahly prehľad existujúcich dôkazov, ktorý zdôrazňuje, ako klimatická kríza zhoršuje vplyv plastového znečistenia. Rastúce teploty, vlhkosť a vystavenie UV žiareniu urýchľujú rozklad plastov. Extrémne búrky, záplavy a vetry môžu zvýšiť fragmentáciu a rozptyl plastového odpadu – ktorého je už šesť miliárd ton a stále pribúda – na skládkach, vo vodných a suchozemských ekosystémoch, v atmosférickom prostredí a v potravinových reťazcoch.

Narastajú obavy z perzistencie, šírenia a akumulácie mikroplastov, ktoré môžu narušiť cykly živín vo vodných ekosystémoch, znížiť kvalitu pôdy a úrodu. Nepriaznivo ovplyvňujú aj kŕmenie, rozmnožovanie a správanie organizmov, ktoré sú schopné ich požiť, ak úrovne prekročia bezpečné hranice.

Mikroplasty môžu fungovať aj ako „Trójske kone“ na prenos ďalších kontaminantov, ako sú kovy, pesticídy a PFAS, tzv. „večné chemikálie“. Klimatické podmienky môžu tiež zvýšiť priľnavosť a prenos týchto kontaminantov, ako aj vylúhovanie nebezpečných chemikálií, ako sú spomaľovače horenia alebo zmäkčovadlá.

Taktiež je potrebné brať do úvahy historické plasty. Keď sa v mori tvorí ľad, zachytáva mikroplasty a koncentruje ich, čím ich odstraňuje z vody. Keď sa však morský ľad vplyvom otepľovania topí, tento proces sa môže obrátiť a stať sa hlavným dodatočným zdrojom uvoľňovania plastov.

"Existuje šanca, že mikroplasty – ktoré sú už v každom kúte planéty – budú mať časom väčší vplyv na určité druhy. Klimatická kríza a plastové znečistenie, ktoré pochádzajú z nadmerného spoliehania sa spoločnosti na fosílne palivá, sa môžu spojiť a zhoršiť už aj tak zaťažené životné prostredie v blízkej budúcnosti," povedala spoluautorka Dr. Stephanie Wright z Imperial’s School of Public Health.