Otvorené kancelárie a zdravie: Kvalita vzduchu vplýva na pohodu zamestnancov
Výskum odhaľuje, že otvorené kancelárie, hoci ekonomicky výhodné, môžu negatívne ovplyvniť zdravie zamestnancov kvôli zhoršenej kvalite vzduchu a obmedzenej kontrole nad pracovným prostredím. Riešením je zabezpečiť lepšiu ventiláciu a dať zamestnancom viac možností, ako si prispôsobiť prostredie.
Nová štúdia zistila, že zamestnanci v otvorených priestoroch častejšie pociťujú problémy s kvalitou vzduchu, čo môže viesť k zdravotným ťažkostiam. Dôvodom je horšia ventilácia, menej súkromia a obmedzená kontrola nad prostredím.
V západnom svete sa čoraz viac presadzujú otvorené kancelárske priestory s cieľom znížiť náklady. Výskumníci Therese Nitter Moazami z OsloMet a STAMI, spolu s Tomom Sterudom zo STAMI – Národného inštitútu pre pracovné zdravie, skúmali, ako rôzne usporiadania kancelárií ovplyvňujú vnímanie kvality vzduchu a zdravie zamestnancov. Zistili, že zamestnanci v otvorených a zdieľaných kanceláriách hlásia problémy s kvalitou vzduchu častejšie ako tí v samostatných kanceláriách. Najhoršie výsledky boli zaznamenané v flexibilných kanceláriách a priestoroch zdieľaných viac ako 24 ľuďmi.
Flexibilné kancelárie, známe aj ako "hot desking", umožňujú zamestnancom pracovať z rôznych miest bez prideleného stola. Štúdia analyzovala dáta od takmer 8000 nórskych zamestnancov, ktorí trávili aspoň polovicu pracovného dňa v kancelárii. Údaje zbieral Štatistický úrad Nórska v rokoch 2016 a 2019.
"Suchý vzduch, prievan a zlá ventilácia boli silne spojené so zvýšeným rizikom respiračných problémov a bolestí hlavy," vysvetľuje Therese Nitter Moazami. „Zlá kvalita vzduchu v otvorených priestoroch viedla k mierne vyššiemu počtu zdravotných ťažkostí v porovnaní so samostatnými kanceláriami so zlou kvalitou vzduchu." Výskumníci zdôrazňujú, že samotné otvorené priestory nespôsobujú zdravotné problémy, ale kľúčovú úlohu zohráva kvalita vnútorného prostredia.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie potvrdzujú obavy o vplyv otvorených kancelárií na zdravie zamestnancov. Zamestnávatelia by mali investovať do zlepšenia kvality vzduchu a umožniť zamestnancom väčšiu kontrolu nad prostredím, aby sa predišlo zdravotným problémom a zvýšila sa produktivita. Je to dôležitá investícia do spokojnosti a zdravia zamestnancov.
Moazami poukazuje na niekoľko dôvodov, prečo môže byť kvalita vzduchu v otvorených priestoroch vnímaná ako horšia: viac hluku a menej súkromia, obmedzená možnosť regulácie prostredia (teplota, okná, osvetlenie) a vplyv názorov ostatných. Dodáva, že vetranie veľkých priestorov je náročnejšie, čo zvyšuje riziko šírenia infekčných chorôb. Na zlepšenie pracovného prostredia odporúčajú výskumníci zabezpečiť riadnu cirkuláciu vzduchu, pravidelnú údržbu a ventiláciu. Taktiež navrhujú zvýšiť individuálnu kontrolu prostredia, napríklad pomocou nastaviteľného osvetlenia, ventilátorov alebo tichých miestností.
Štúdia zdôrazňuje dôležitosť kvality vzduchu pre zdravie a pohodu zamestnancov. Hoci otvorené priestory šetria náklady, zlá kvalita vzduchu môže viesť k zníženej produktivite a nespokojnosti zamestnancov. Moazami verí, že výskum poskytuje cenné poznatky pre zamestnávateľov a architektov na vytváranie lepších pracovísk.
