Ovplyvňujú temné črty osobnosti voľbu prezidenta v USA?
Výskum ukazuje, že politické presvedčenie a morálne hodnoty majú väčší vplyv na voľbu prezidenta ako samotné osobnostné črty.
Nová štúdia v International Journal of Psychology odhaľuje, ako osobnostné rysy a morálne postoje súvisia s preferenciami voličov v prezidentských voľbách v USA v roku 2020. Zistilo sa, že politické názory, najmä podpora sociálnej hierarchie, hrajú väčšiu rolu než narcizmus či sadizmus.
Štúdia sa zamerala na to, ako vnútorné faktory ako osobnosť, hodnoty a politické presvedčenie formujú politické správanie. Autori sa venovali temnej tetráde osobnostných čŕt: psychopatii, sadizmu, narcizmu a machiavelizmu. Tiež zahrnuli svetlú triádu (kantianizmus, humanizmus a viera v ľudstvo) pre vyváženie.
Okrem osobnosti sa výskumníci zamerali na politické postoje ako orientácia na sociálnu dominanciu, pravicový autoritarizmus a ľavicový autoritarizmus. Skúmali aj morálne preferencie, napríklad starostlivosť, spravodlivosť, čistotu, lojalitu, slobodu a autoritu.
„Chceli sme prispieť k diskusii o voľbách Trump vs. Biden 2024, ale kým sa článok recenzoval, bolo už neskoro,“ uviedol autor štúdie Peter Karl Jonason.
Komentár redakcie: Výskum naznačuje, že pri predikcii voličského správania sú dôležitejšie politické postoje a morálne hodnoty ako samotné osobnostné črty, čo otvára nové smery pre budúce analýzy volebných preferencií.
Do štúdie sa zapojilo 280 dospelých Američanov, ktorí volili v prezidentských voľbách 2020. Vyplnili dotazníky zamerané na ich osobnostné črty, politické postoje a morálne hodnoty. Na meranie morálnych hodnôt vedci použili úlohu, v ktorej si účastníci opakovane vyberali medzi pármi morálnych princípov.
Výsledky ukázali, že politické postoje, najmä pravicový autoritarizmus a orientácia na sociálnu dominanciu, najlepšie predpovedali voľbu. Voliči Trumpa dosiahli v týchto meraniach vyššie skóre ako voliči Bidena. Naopak, voliči Bidena mali vyššie skóre v ľavicovom autoritarizme.
V morálnom rozhodovaní voliči Bidena uprednostňovali starostlivosť a spravodlivosť, zatiaľ čo voliči Trumpa kládli väčší dôraz na čistotu a slobodu. Zaujímavé je, že voliči tretích strán boli psychologicky odlišnou skupinou.
Štúdia nezistila významný vzťah medzi správaním pri hlasovaní a temnými alebo svetlými črtami osobnosti. Napriek tomu, že muži dosiahli vyššie skóre v machiavelizme a sadizme a ženy v humanizme, tieto črty nepomohli predpovedať, koho ľudia volili.
Štúdia má určité obmedzenia. Vzorka obsahovala relatívne málo voličov Trumpa alebo tretích strán. Zameriavala sa iba na prezidentské voľby v USA v roku 2020, ktoré sa konali za jedinečných okolností. Aj napriek tomu, výsledky naznačujú, že pre pochopenie politického správania je produktívnejšie zamerať sa na hodnoty a postoje úzko spojené s politickými preferenciami a skupinovou identitou.
