Pamätníky Konfederácie: Paradoxný vplyv na násilie v ére po Rekonštrukcii

Zistite, ako tieto symboly ovplyvňovali mieru lynčovania a nenávistných zločinov voči Afroameričanom.

Pamätníky Konfederácie: Paradoxný vplyv na násilie v ére po Rekonštrukcii
Zdroj: cambridge.org
Nová štúdia skúma prekvapivý vzťah medzi pamätníkmi Konfederácie a násilím na juhu USA po občianskej vojne.

Politické symboly často sprevádzajú násilné konflikty, slúžia na oslavu a ospravedlnenie násilia. Pamätníky, rituály a obrazy sa používajú na upevnenie spoločenského poriadku. Hoci si intuitívne myslíme, že symbolická aktivita je dôsledkom predošlého násilia, nové teórie naznačujú, že symboly môžu ovplyvniť pravdepodobnosť budúceho násilia. Štúdia analyzuje vplyv pamätníkov Konfederácie, ktoré vznikli po americkej občianskej vojne, na politické násilie.

Po porážke Konfederácie sa ideológia „Stratenej veci“ (Lost Cause) stala dominantnou. Propagátori tejto ideológie, najmä organizácia United Daughters of the Confederacy (UDC), zaplnili juh pamätníkmi oslavujúcimi Konfederáciu. Štúdia tvrdí, že tieto pamätníky mali paradoxný efekt: znižovali pravdepodobnosť verejného násilia voči Afroameričanom, ako boli lynče a verejné popravy. Cieľom lynčovania bolo vytvoriť rasistický spoločenský poriadok založený na podriadenosti Afroameričanov a bielej nadradenosti.

Výskum ukazuje, že pamätníky znižovali motiváciu belochov páchať verejné násilie, pretože poskytovali alternatívny spôsob validácie ich dominancie. Mohli tiež viesť Afroameričanov k migrácii alebo k podriadenejšiemu správaniu, aby sa vyhli násiliu. Organizácia UDC budovala pamätníky ako vzdelávacie nástroje, ktoré mali bielym deťom vštepiť presvedčenie, že ich postavenie je zabezpečené činmi ich konfederačných predkov. Použitím metódy difference-in-differences a archívneho výskumu štúdia testovala vplyv pamätníkov Konfederácie na pravdepodobnosť násilných udalostí v rokoch 1877 až 1928. Výsledky potvrdzujú, že v okresoch, kde boli postavené pamätníky, bolo menej pravdepodobné, že dôjde k lynču alebo verejným popravám. Odhaduje sa, že prítomnosť pamätníkov znížila počet lynčov o 10 až 13 %. Efekt pamätníkov sa časom posilňoval, najmä v okresoch s rastúcou alebo veľkou afroamerickou populáciou.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša nový pohľad na vplyv symbolov na spoločnosť a politické násilie. Je dôležité brať do úvahy širší kontext pri posudzovaní symbolov Konfederácie a ich vplyvu na súčasnú spoločnosť.

Odstránenie pamätníkov môže viesť k nárastu politického násilia, pretože signalizuje, že spoločenský poriadok je spochybňovaný. Štúdia testovala túto predpoveď analýzou vplyvu odstránenia pamätníkov Konfederácie na nenávistné zločiny voči Afroameričanom. Zistilo sa, že v okresoch, kde bol pamätník odstránený, bola vyššia pravdepodobnosť nenávistných zločinov voči Afroameričanom. Nezistil sa žiadny porovnateľný efekt na antisemitské nenávistné zločiny.

Zistenia štúdie naznačujú, že politické symboly môžu mať reálny vplyv na politické násilie a dlhodobý vývoj spoločností zmietaných konfliktmi.