Pandémia COVID-19: Rozhodujúca úloha samospráv a dôležitosť dôvery
Štúdia zistila, že decentralizované riadenie, spolupráca s verejnosťou a adaptácia na lokálne podmienky boli kľúčové pre úspešné zvládnutie krízy.
Výskum ukázal, že efektívny boj s pandémiou COVID-19 závisel od silných lokálnych samospráv, flexibility a dôvery občanov.
Pandémia COVID-19 preverila systém riadenia štátov po celom svete. Podľa výskumníka Area Vegarda Hauga z OsloMet išlo o najväčšiu skúšku od druhej svetovej vojny. Štúdia POLYGOV analyzovala, ako sa s krízou vyrovnali decentralizované modely riadenia v severských krajinách. Zistilo sa, že hoci centrálne vlády stanovili pravidlá, v prvej línii boli miestne samosprávy, ktoré rozhodovali o karanténach, zatvorení škôl a preťažení zdravotníctva.
Výsledky ukázali, že univerzálne riešenia nefungujú a dôležitá je flexibilita, prispôsobenie sa lokálnym podmienkam a spolupráca medzi rôznymi úrovňami štátnej správy, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom. Odlišné stratégie v jednotlivých krajinách priniesli výrazne rozdielne výsledky. Napríklad Švédsko zvolilo prístup udržania otvorených škôl a vyhýbania sa karanténam, čo však viedlo k vyššej úmrtnosti v porovnaní s ostatnými severskými krajinami.
Severské krajiny majú jedny z najviac decentralizovaných vlád na svete. Počas pandémie síce centrálne vlády prijímali rozsiahle rozhodnutia, no miera centralizácie sa líšila. Dánsko a Island zaviedli jednotné nariadenia, zatiaľ čo Nórsko umožnilo obciam väčšiu flexibilitu. Švédsko zvolilo kontroverznú stratégiu kolektívnej imunity, ktorá mala negatívny dopad na úmrtnosť.
Komentár redakcie: Výskum zdôrazňuje význam decentralizácie a dôvery v krízovom riadení. Rozdiely v prístupoch severských krajín poukazujú na to, že univerzálne riešenia nie sú efektívne a je potrebné zohľadňovať lokálne podmienky a potreby komunít.
Kľúčovým faktorom úspechu bola dôvera občanov v miestne samosprávy. Ľudia boli ochotní akceptovať opatrenia, pretože verili, že ich samosprávy situáciu zvládajú. Tam, kde vlády fungovali dobre, dôvera zostala vysoká. Štúdia tiež ukázala, že opatrenia, ktoré fungovali vo veľkých mestách, mali negatívne dopady v menších komunitách a naopak.
Štúdia POLYGOV zdôraznila prínos polycentrického riadenia, ktoré integruje vertikálnu koordináciu medzi úrovňami vlády a horizontálnu kapacitu zapojenia občianskej spoločnosti a súkromného sektora. Nórsko dokázalo mobilizovať dobrovoľníkov, zatiaľ čo iné krajiny mali top-down prístup, ktorý obmedzil ich schopnosť prispôsobiť sa.
Pre budúce krízy je dôležité, aby štáty posilnili decentralizáciu, zabezpečili spravodlivé opatrenia zohľadňujúce rôzne životné podmienky a budovali kapacity v celej spoločnosti. Efektívne zvládanie kríz neznamená kontrolu všetkých detailov zhora, ale posilnenie miestnych samospráv, budovanie dôvery a vytvorenie systému, ktorý sa dokáže prispôsobiť potrebám každej komunity.
