Pasívne fajčenie v detstve otca môže ohroziť zdravie pľúc jeho detí

Výskum naznačuje, že pasívne fajčenie, ktorému bol otec vystavený v detstve, môže negatívne ovplyvniť zdravie pľúc jeho potomkov počas celého života. Zvyšuje sa tak riziko chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).

Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Thorax, deti mužov, ktorí boli v detstve vystavení pasívnemu fajčeniu, majú vyššie riziko CHOCHP. Toto riziko sa ešte zvyšuje, ak boli aj samotné deti vystavené pasívnemu fajčeniu. Chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá zahŕňa chronickú bronchitídu a emfyzém, je celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtia a ročne si vyžiada približne 3 milióny obetí.

Vedci zdôrazňujú, že existuje niekoľko faktorov, ktoré počas života môžu negatívne ovplyvniť funkciu pľúc a viesť k CHOCHP. Aktuálne sa pozornosť upriamuje na potenciálnu úlohu medzigeneračných faktorov. Hoci predchádzajúce štúdie preukázali, že pasívne fajčenie v detstve otca môže súvisieť so zvýšeným rizikom astmy u jeho detí do veku 7 rokov, nebolo jasné, či zhoršená funkcia pľúc môže pretrvávať až do stredného a vyššieho veku.

V rámci štúdie vedci analyzovali údaje od 8022 detských účastníkov z Tasmanian Longitudinal Health Study (TAHS), ktorí podstúpili spirometrické vyšetrenia na posúdenie funkcie pľúc. Rodičia detí vyplnili dotazníky o svojom respiračnom zdraví a zdraví svojich detí. Následné kontroly sa uskutočnili, keď mali deti 13, 18, 43, 50 a 53 rokov a zahŕňali spirometrické vyšetrenia na meranie objemu vzduchu vydýchnutého za prvú sekundu (FEV1) a vitálnej kapacity pľúc (FVC), ako aj dotazníky týkajúce sa demografických údajov a respiračných symptómov/ochorení.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša dôležité poznatky o medzigeneračných dopadoch fajčenia. Zdôrazňuje potrebu chrániť deti pred pasívnym fajčením a podporovať zdravý životný štýl budúcich rodičov. Hoci štúdia má určité obmedzenia, jej výsledky sú významné a mali by slúžiť ako varovanie pre verejnosť.

Z 5097 respondentov s kompletnými údajmi bolo 2096 otcov. Konečná analýza zahŕňala 890 párov otec-dieťa, pričom boli k dispozícii údaje o vystavení otca pasívnemu fajčeniu pred pubertou a údaje o funkcii pľúc ich detí do veku 53 rokov. Viac ako dve tretiny otcov (takmer 69%) a viac ako polovica ich detí (56,5%) boli vystavené pasívnemu fajčeniu v detstve.

Do stredného veku približne polovica detí (49%) aktívne fajčila a niečo vyše 5% z nich malo v tomto období diagnostikovanú CHOCHP. Po úprave o potenciálne vplyvné faktory, vrátane astmy/sipotu otca a jeho veku, sa zistilo, že pasívne fajčenie otca v detstve je spojené s o 56% vyššou pravdepodobnosťou podpriemerného FEV1 u jeho detí počas celého života. Podobne, pasívne fajčenie otcov v detstve bolo tiež spojené so zdvojnásobením pravdepodobnosti skorého poklesu FEV1/FVC u ich detí.

Deti, ktorých otcovia boli v detstve vystavení pasívnemu fajčeniu, mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť podpriemerného FEV1, ak boli aj ony vystavené pasívnemu fajčeniu v detstve.

Vedci pripomínajú, že ide o observačnú štúdiu, a preto nemožno vyvodiť definitívne závery o príčine a následku. Pripúšťajú, že štúdia nemá údaje o funkcii pľúc otcov a genetike, čo znemožňuje posúdenie potenciálneho mechanizmu familiárnej agregácie. Napriek tomu zdôrazňujú, že obdobie pred pubertou je pre chlapcov obzvlášť kritické, pretože vystavenie škodlivým látkam môže zmeniť expresiu génov a modifikovať opravné mechanizmy, čo sa následne môže dediť.

Zistenia naznačujú, že fajčenie môže nepriaznivo ovplyvniť funkciu pľúc nielen u fajčiarov, ale aj u ich detí a vnúčat. Otcovia, ktorí boli vystavení tabakovému dymu pred pubertou, môžu znížiť riziko pre budúce generácie tým, že sa vyhnú fajčeniu v blízkosti svojich detí.