Pasterizácia spoľahlivo ničí vírus vtáčej chrípky H5N1 v mlieku

Nová štúdia potvrdzuje, že pasterizácia mlieka úplne deaktivuje vírus vtáčej chrípky H5N1, a to aj napriek prípadnej prítomnosti fragmentov vírusových bielkovín.

Vedci publikovali v časopise Science Advances výsledky, ktoré upokojujú obavy verejnosti. Pasterizácia, proces zahrievania mlieka, úplne zneškodní vysoko patogénny vírus vtáčej chrípky H5N1. Hoci po pasterizácii môžu v mlieku pretrvávať fragmenty vírusového genómu, ich konzumácia nevedie k ochoreniu. Myši, ktoré opakovane pili takto upravené mlieko, neochoreli. Zároveň sa nepotvrdilo, že by tieto fragmenty posilnili ich imunitný systém voči neskoršej infekcii.

„Pasterizované mlieko obsahujúce H5N1 je bezpečné, surové mlieko nie,“ zdôrazňuje virologička Stacey Schultz-Cherry zo St. Jude Children’s Research Hospital v Memphise.

Od prvého potvrdeného prípadu nákazy H5N1 u dojníc v USA v roku 2024 sa vírus rozšíril do 17 štátov, vrátane Nebrasky. Americké ministerstvo poľnohospodárstva informovalo o tomto náraste 15. septembra. Šírenie vírusu vyvoláva znepokojenie, pretože hrozí prenos na človeka.

Komentár redakcie: Zistenia tejto štúdie sú dôležité pre verejné zdravie, pretože potvrdzujú účinnosť pasterizácie pri zneškodňovaní vírusu vtáčej chrípky v mlieku. Zároveň zdôrazňujú riziká spojené s konzumáciou surového mlieka, ktoré môže obsahovať aktívne vírusy a baktérie.

Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) potvrdili viacero prípadov infekcie H5N1 u ľudí, vrátane jedného úmrtia. CDC tieto prípady spája s divými vtákmi, chovmi hydiny na dvoroch a konzumáciou nepasterizovaného, teda surového mlieka.

Regulačné orgány pre bezpečnosť potravín v USA uvádzajú, že mlieko pasterizované pri teplote 72 °C po dobu 15 sekúnd je bezpečné pre ľudskú spotrebu. Laboratórne testy však v ňom odhalili fragmenty vírusového genómu, vrátane RNA a proteínu hemaglutinínu (označovaný ako „H“ v názve H5N1), ktorý vírusu umožňuje prichytiť sa na bunky.

„Detekcia vírusovej RNA je ako vidieť stopu alebo tieň. Ukazuje, že niečo tam bolo, ale nie je to živé ani schopné samostatného pohybu,“ vysvetľuje Schultz-Cherry.

Účinok týchto vírusových zvyškov v pasterizovanom mlieku zostával nejasný. Mohli by potlačiť imunitný systém a zhoršiť priebeh neskoršej infekcie? Mohli by, naopak, posilniť imunitný systém a pomôcť v boji proti budúcej infekcii? Alebo sú úplne bez účinku?

Preto Schultz-Cherry a jej kolegovia získali surové kravské mlieko, ktoré bolo pôvodne bez vírusu H5N1. Následne do neho pridali vysokú koncentráciu vírusu H5N1, aby vytvorili scenár najhoršej možnej kontaminácie. Toto mlieko potom pasterizovali za štandardných podmienok: 72 °C počas 15 až 30 sekúnd. Testy preukázali, že pasterizácia vírus spoľahlivo inaktivovala.

Myši boli následne kŕmené týmto pasterizovaným mliekom počas piatich dní a monitorované celkovo 21 dní od začiatku experimentu. Po 21 dňoch boli myši vystavené smrteľnej dávke živého vírusu.

Miera úmrtnosti myší, ktoré boli kŕmené pasterizovaným mliekom s inaktivovaným H5N1, bola porovnateľná s úmrtnosťou myší, ktoré boli kŕmené pasterizovaným mliekom, ktoré vírus nikdy neobsahovalo. To naznačuje, že opakovaná expozícia inaktivovaným vírusovým zvyškom v mlieku nevyvolala žiadnu imunitnú odpoveď, ktorá by myši vyzbrojila na boj proti novej infekcii, ani nepotlačila imunitný systém, čo by zhoršilo priebeh neskoršej infekcie.

Andrew Pekosz, imunológ z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health, upozorňuje, že hoci je upokojujúce vedieť, že pasterizácia funguje, mali by sme sa snažiť úplne zabrániť preniknutiu H5N1 do mlieka. Nie všetky nekomerčné alebo domáce pasterizačné postupy musia spĺňať prísne normy a dáta CDC naznačujú, že surové mlieko môže byť zdrojom prenosu H5N1 na ľudí.