Pavúky budujú strašiakov: Vytvárajú gigantické makety seba, aby zmiatli predátorov
Dva druhy pavúkov boli prvýkrát pozorované pri tkaní väčších „návnadných“ modelov seba samých, aby sa ochránili pred predátormi.
Vedci objavili dva druhy pavúkov, ktoré tkajú obrovské, strašidelné napodobeniny seba samých. Tento prekvapivý trik slúži na ochranu pred predátormi a predstavuje prvý známy prípad „strašiaka“ v živočíšnej ríši.
Tieto pozoruhodné pavúky patria do rodu Cyclosa a obývajú husté dažďové pralesy na Filipínach a v Peru. Výskumníci zistili, že vytvárajú dekorácie, ktoré sa podobajú oveľa väčším a nebezpečnejším pavúkom. Používajú pritom hodváb a prírodné materiály, ako sú zvyšky koristi, listy a rastlinná hmota.
Niekedy sú tieto návnady, často umiestnené v strede pavučiny, až desaťkrát väčšie ako ich tvorcovia. Zistenia boli publikované v odbornom časopise Ecology and Evolution.
Pavúky Cyclosa tiež rozkývajú svoje pavučiny, aby vytvorili pohyb svojich falošných návnad, nazývaných stabilimenta, a odstrašili predátorov. "Poskytujeme prvý formálny vedecký záznam o druhoch Cyclosa z dvoch kontinentov, ktoré vytvárajú stabilimenta vizuálne pripomínajúce tvar väčšieho pavúka," uviedli výskumníci v štúdii.
Komentár redakcie: Objav pavúkov tkajúcich strašiakov vyvolal rozruch medzi používateľmi internetu. Jeden z komentárov na Reddite hovorí: "Toto musí byť jedno z najzaujímavejších správaní, aké som videl u bezstavovca!" Ďalší používateľ s nadšením poznamenal: "Sakra evolúcia, ty si bláznivá."
"Návnady vytvorené našimi druhmi Cyclosa nie sú len väčšie, ale sú tvarované tak, aby pripomínali potenciálnu hrozbu alebo nežiaducu korisť, čo potenciálne poskytuje účinnejší prostriedok na odstrašenie predátorov, ako sú vážky," dodávajú.
Pavúk z Peru bol pozorovaný pri konštruovaní svojich návnad v tme po západe slnka, pričom zvyšok pavučiny dokončoval bližšie k úsvitu. Vedci sa domnievajú, že toto správanie je evolučne optimalizované a kľúčovou súčasťou stratégie prežitia tohto druhu.
"Táto stratégia im umožňuje dokončiť najkritickejšiu časť svojej obrany, keď vizuálni predátori nie sú aktívni. Pavúky si potom môžu oddýchnuť a dokončiť jemnejšie časti pavučiny v hodinách pred úsvitom, čím zabezpečia, že ich pasca bude pripravená na chytenie koristi pri prvom svetle," vysvetľujú vedci.
Zároveň vedci zatiaľ nevedia s istotou určiť, aké sily viedli tieto konkrétne populácie alebo druhy k vyvinutiu takýchto zložitých a jedinečných "pavúkovitých návnad". "Možno existuje obzvlášť silný selekčný tlak zo strany predátorov v rámci oboch týchto skupín, ktorý viedol k čoraz zložitejšej vizuálnej obrane," uvažujú autori štúdie.
Vedci dúfajú, že budúce experimentálne štúdie by mohli objasniť túto pozoruhodnú stratégiu prežitia. Predpokladajú, že experimenty porovnávajúce mieru prežitia pavúkov s rôznou veľkosťou návnad a dekoráciami pavučín by mohli pomôcť otestovať ich ochrannú funkciu.