Planéta smeruje k otepleniu o 2,6 °C: Snahy o zníženie emisií sú nedostatočné, varujú experti

Svet sa stále rúti do katastrofy spôsobenej oteplením o 2,6 stupňa Celzia, pretože záväzky krajín v oblasti klímy sú príliš slabé a emisie z fosílnych palív dosahujú rekordné hodnoty. Vyplýva to z dvoch zásadných správ.

Podľa aktualizácie Climate Action Tracker sa očakáva, že do konca storočia sa Zem oteplí o 2,6 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou – čo je rovnaká predpoveď ako minulý rok. Táto úroveň oteplenia výrazne prekračuje limity stanovené v Parížskej klimatickej dohode a uvrhne svet do novej éry extrémneho počasia a vážnych ťažkostí.

Samostatná správa zistila, že emisie fosílnych palív, ktoré poháňajú klimatickú krízu, vzrastú tento rok približne o 1 % a dosiahnu rekordné maximum, tempo rastu sa však v posledných rokoch viac ako spomalilo. V poslednom desaťročí vzrástli emisie z uhlia, ropy a plynu o 0,8 % ročne, zatiaľ čo v predchádzajúcom desaťročí to bolo 2,0 % ročne. Rýchle zavádzanie obnoviteľnej energie sa blíži k pokrytiu ročného nárastu svetového dopytu po energii, no ešte ho neprekonalo.

„Svet pri 2,6 °C znamená globálnu katastrofu,“ uviedol Bill Hare, generálny riaditeľ spoločnosti Climate Analytics. Takéto oteplenie by pravdepodobne spustilo rozsiahle „body zlomu“, ktoré by spôsobili kolaps kľúčovej cirkulácie v Atlantickom oceáne, stratu koralových útesov, dlhodobé zhoršovanie ľadovcov a premenu Amazonského dažďového pralesa na savanu.

Komentár redakcie: Zatiaľ čo tempo globálneho otepľovania je stále nebezpečne vysoké, očakávané úrovne sa od Parížskej dohody znížili, keďže sa očakávalo oteplenie približne o 3,6 °C do roku 2100. Dôvodom je prudký nárast zavádzania čistej energie a pokles využívania uhlia, najšpinavšieho z fosílnych palív.

„To všetko znamená koniec poľnohospodárstva vo Veľkej Británii a v celej Európe, sucho a zlyhanie monzúnov v Ázii a Afrike, smrtiace teplo a vlhkosť,“ povedal Hare. „Nie je to dobré miesto na život. Treba sa mu vyhýbať.“

Svet sa od priemyselnej revolúcie oteplil už o približne 1,3 °C v dôsledku odlesňovania a spaľovania fosílnych palív, čo už spôsobilo prudšie búrky, požiare, suchá a ďalšie pohromy.

V rámci Parížskej dohody, podpísanej v roku 2016, majú krajiny pravidelne aktualizovať svoje plány na zníženie emisií, pričom sa očakávajú nové predloženia tzv. národne stanovených príspevkov (NDC) pre toto kolo klimatických rozhovorov OSN, ktoré v súčasnosti prebiehajú v brazílskom Beléme. Urobilo tak však len asi 100 krajín, pričom plánované zníženia sú nedostatočné na riešenie klimatickej krízy.

Podľa scenára, ktorý zohľadňuje ciele krajín v oblasti nulovej bilancie emisií, ako aj NDC, sa výhľad mierne zhoršil, pričom globálne oteplenie sa do konca storočia posunulo z 2,1 °C na 2,2 °C, najmä v dôsledku odstúpenia USA od Parížskej klimatickej dohody.

Nové analýzy tiež poukazujú na znepokojujúce oslabovanie prirodzených uhlíkových záchytov planéty. Vedci uviedli, že kombinované účinky globálneho otepľovania a výrubu stromov premenili tropické lesy v juhovýchodnej Ázii a rozsiahle časti Južnej Ameriky z celkových záchytov CO2 na zdroje plynu spôsobujúceho otepľovanie klímy.