Plastová kríza za 1,5 bilióna dolárov ohrozuje zdravie v každom veku, varuje správa

Svet čelí “plastovej kríze”, ktorá predstavuje vážne ohrozenie ľudského zdravia a planéty, pričom ročné škody dosahujú 1,5 bilióna dolárov. Varuje pred tým nová odborná štúdia.

Podľa novej štúdie uverejnenej v prestížnom medicínskom časopise Lancet, plasty predstavujú “vážne, narastajúce a nedostatočne rozpoznané nebezpečenstvo” pre zdravie ľudí a celej planéty. Svet sa nachádza v “plastovej kríze”, ktorá spôsobuje choroby a úmrtia od detstva až po starobu, a ročne je zodpovedná za škody na zdraví vo výške minimálne 1,5 bilióna dolárov.

Kľúčovým faktorom krízy je masívny nárast produkcie plastov. Od roku 1950 sa výroba zvýšila viac ako 200-násobne a do roku 2060 sa má takmer strojnásobiť na viac ako miliardu ton ročne. Hoci plasty majú mnoho dôležitých využití, najrýchlejšie rastie produkcia jednorazových plastov, ako sú fľaše na nápoje a obaly na rýchle občerstvenie.

V dôsledku toho sa prudko zvýšilo aj znečistenie plastmi. Štúdia uvádza, že 8 miliárd ton plastov znečisťuje celú planétu, od vrcholu Mount Everestu až po najhlbšie oceánske priekopy. Recykluje sa menej ako 10 % plastov.

Komentár redakcie: Štúdia v časopise Lancet potvrdzuje, že problém plastov nie je len environmentálny, ale aj závažný zdravotný. Je alarmujúce, že negatívne dopady sa prejavujú už v prenatálnom veku a zasahujú všetky vekové kategórie. Riešenie si vyžaduje globálnu spoluprácu a zmenu prístupu k produkcii a spotrebe plastov.

Štúdia zdôrazňuje, že plasty ohrozujú ľudí a planétu v každej fáze – od ťažby fosílnych palív, z ktorých sa vyrábajú, cez výrobu, používanie až po likvidáciu. To vedie k znečisteniu ovzdušia, vystaveniu toxickým chemikáliám a prenikaniu mikroplastov do tela. Znečistenie plastmi môže dokonca podporovať šírenie chorôb prenášaných komármi, pretože voda zachytená v pohodených plastoch poskytuje ideálne miesta na rozmnožovanie.

Správa bola uverejnená pred šiestym a pravdepodobne posledným kolom rokovaní medzi krajinami s cieľom dohodnúť právne záväznú globálnu dohodu o plastoch na riešenie krízy. Rokovania sprevádzajú hlboké nezhody medzi viac ako 100 krajinami, ktoré podporujú obmedzenie produkcie plastov, a petroštátmi ako Saudská Arábia, ktoré sú proti tomuto návrhu.

“Vieme veľa o rozsahu a závažnosti zdravotných a environmentálnych dopadov znečistenia plastmi,” povedal profesor Philip Landrigan, pediater a epidemiológ z Boston College v USA a hlavný autor novej správy. Zdôraznil, že je nevyhnutné, aby dohoda o plastoch obsahovala opatrenia na ochranu zdravia ľudí a planéty.

“Dopady najviac dopadajú na zraniteľné skupiny obyvateľstva, najmä dojčatá a deti,” dodal. “Majú obrovské ekonomické náklady pre spoločnosť. Je našou povinnosťou konať.”

Petroštáty a plastikársky priemysel argumentujú, že by sa pozornosť mala zamerať na recykláciu plastov, nie na znižovanie ich produkcie. Avšak, na rozdiel od papiera, skla, ocele a hliníka, chemicky zložité plasty sa nedajú ľahko recyklovať. Správa uvádza: “Je teraz jasné, že svet sa nemôže z krízy znečistenia plastmi dostať len recykláciou.”

Viac ako 98 % plastov sa vyrába z fosílnej ropy, zemného plynu a uhlia. Energeticky náročný výrobný proces prispieva ku klimatickej kríze uvoľňovaním ekvivalentu 2 miliárd ton CO2 ročne – čo je viac ako emisie Ruska, štvrtého najväčšieho znečisťovateľa na svete. Výroba plastov tiež produkuje znečistenie ovzdušia a viac ako polovica nezvládnutého plastového odpadu sa spaľuje na otvorenom priestranstve, čo ďalej zvyšuje znečistenie ovzdušia, uvádza správa.

V plaste sa používa viac ako 16 000 chemikálií, vrátane plnív, farbív, spomaľovačov horenia a stabilizátorov. Mnohé chemikálie v plaste boli spojené so zdravotnými účinkami vo všetkých fázach ľudského života, uvádza správa, ale chýba transparentnosť o tom, ktoré chemikálie sú v plaste prítomné.

Analýza zistila, že plody, dojčatá a malé deti sú mimoriadne náchylné na škody spojené s plastmi, pričom expozícia je spojená so zvýšeným rizikom potratu, predčasného pôrodu a narodenia mŕtveho dieťaťa, vrodených chýb, narušeného rastu pľúc, detskej rakoviny a problémov s plodnosťou v neskoršom živote.

Plastový odpad sa často rozkladá na mikro- a nano-plasty, ktoré sa dostávajú do ľudského tela prostredníctvom vody, potravy a dýchania. Častice boli nájdené v krvi, mozgu, materskom mlieku, placentách, spermiách a kostnej dreni. Ich vplyv na ľudské zdravie je zatiaľ do značnej miery neznámy, ale boli spojené s mŕtvicami a infarktmi a výskumníci uviedli, že je potrebný preventívny prístup.

Plast je často vnímaný ako lacný materiál, ale vedci tvrdia, že je drahý, ak sa zahrnú náklady na škody na zdraví. Jeden odhad škôd na zdraví len z troch plastových chemikálií – PBDE, BPA a DEHP – v 38 krajinách bol 1,5 bilióna dolárov ročne.

Nová analýza je začiatkom série správ, ktoré budú pravidelne sledovať dopad plastov. Margaret Spring, právnička a jedna zo spoluautoriek správy, povedala: “Správy ponúknu tvorcom rozhodnutí na celom svete rozsiahly a nezávislý zdroj údajov na informovanie o vývoji účinných politík zameraných na znečistenie plastmi na všetkých úrovniach.”