Po srdcovej príhode hrozí ľuďom s dlhým sedením vyššie riziko opakovania problému

Nová štúdia zistila, že nahradenie 30 minút sedavého času aktivitou akejkoľvek intenzity alebo spánkom znižuje riziko ďalšieho infarktu, revaskularizácie alebo rehospitalizácie.

DALLAS, 19. mája 2025 – Ľudia, ktorí denne presedia viac ako 14 hodín, môžu mať vyššie riziko opakovania srdcovocievnej príhody alebo úmrtia v priebehu jedného roka po prepustení z nemocnice, kde sa liečili na príznaky infarktu, ako je bolesť na hrudníku. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Americkej kardiologickej asociácie (American Heart Association) Circulation: Cardiovascular Quality and Outcomes.

Predchádzajúce výskumy autorov štúdie ukázali, že pacienti po infarkte trávia sedením priemerne 12 až 13 hodín denne. Sedavý spôsob života definovali ako akúkoľvek aktivitu v bdelom stave, ktorá zahŕňa minimálny alebo žiadny pohyb. V tejto štúdii vedci sledovali pomocou akcelerometra na zápästí, koľko času účastníci strávili pohybom alebo sedením, a to po dobu 30 dní po prepustení z nemocnice.

Akcelerometre na zápästí merajú zrýchlenie pohybu v troch smeroch – dopredu a dozadu, zo strany na stranu a hore a dole. Tieto merania umožnili vedcom odvodiť intenzitu fyzickej aktivity účastníkov a poskytujú presnejšie údaje o čase strávenom pohybom, než keby sa spoliehali na spomienky účastníkov. Príkladmi stredne intenzívnej fyzickej aktivity sú rýchla chôdza, vodný aerobik, tanec, tenis vo štvorhre alebo záhradníčenie. Medzi aktivity s vysokou intenzitou patrí beh, plávanie, ťažká práca na záhrade, tenis v dvojhre alebo skákanie cez švihadlo.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje dôležitosť pohybu a spánku pre ľudí po srdcovej príhode. Aj malé zmeny v dennom režime, ako je nahradenie sedenia ľahkou aktivitou alebo spánkom, môžu výrazne znížiť riziko ďalších komplikácií.

„Súčasné odporúčania po prekonaní srdcovej príhody sa zameriavajú najmä na povzbudenie pacientov k pravidelnému cvičeniu,“ povedal vedúci autor štúdie Keith Diaz, profesor behaviorálnej medicíny na Columbia University Medical Center v New Yorku a člen Americkej kardiologickej asociácie. „V našej štúdii sme skúmali, či samotný čas strávený sedením môže prispievať k riziku srdcovocievnych ochorení.“

Výskumníci sledovali viac ako 600 dospelých vo veku od 21 do 96 rokov, ktorí boli liečení na infarkt alebo bolesť na hrudníku na pohotovosti v jednom nemocničnom systéme v New Yorku. Účastníci nosili akcelerometer na zápästí po dobu 30 dní po prepustení z nemocnice, aby sa zmeral čas, ktorý strávili sedením alebo nečinnosťou. Po jednom roku po prepustení z nemocnice boli hodnotené ďalšie srdcové príhody a úmrtia prostredníctvom telefonických prieskumov s pacientmi, elektronických zdravotných záznamov a indexu úmrtí sociálneho zabezpečenia. Štúdia sa zamerala na pochopenie rizika sedavého správania a identifikáciu modifikovateľných rizikových faktorov, ktoré môžu zlepšiť dlhodobé výsledky v tejto vysoko rizikovej skupine.

Analýza zistila: V porovnaní s účastníkmi s najvyššou úrovňou fyzickej aktivity mali tí s najnižšou aktivitou 2,58-krát vyššie riziko, že budú mať ďalší problém so srdcom alebo zomrú v priebehu nasledujúceho roka.

Nahradenie 30 minút sedavého času 30 minútami stredne intenzívnej až vysokej fyzickej aktivity denne znížilo riziko nepriaznivých srdcovocievnych príhod alebo úmrtia o 61 %. Nahradenie sedavého času aktivitou s nízkou intenzitou znížilo riziko o 50 % a nahradenie sedavého času 30 minútami spánku znížilo riziko o 14 %.

Podľa údajov z akcelerometra mali účastníci v skupine s najvyššou fyzickou aktivitou priemerné denné hodnoty fyzickej aktivity 143,8 minút ľahkej fyzickej aktivity, 25 minút stredne intenzívnej až vysokej fyzickej aktivity, 11,7 hodín strávených sedením a 8,4 hodín spánku.

Účastníci v skupine s najnižšou fyzickou aktivitou mali denné priemery 82,2 minút ľahkej fyzickej aktivity, 2,7 minút stredne intenzívnej až vysokej fyzickej aktivity, 15,6 hodín strávených sedením a 6,6 hodín spánku.

„Boli sme prekvapení, že aj nahradenie sedavého času spánkom znížilo riziko. Spánok je regeneračné správanie, ktoré pomáha telu a mysli zotaviť sa, čo je obzvlášť dôležité po vážnej zdravotnej udalosti, ako je infarkt,“ povedal Diaz. „Naša štúdia naznačuje, že človek nemusí po srdcovej príhode hneď začať behať maratóny, aby videl prínosy. Menej sedieť a viac sa hýbať alebo viac spať môže skutočne niečo zmeniť. Viac fyzickej aktivity a viac spánku je zdravšie ako sedenie, takže dúfame, že tieto zistenia podporia zdravotníckych pracovníkov, aby sa posunuli smerom k holistickejšiemu, flexibilnejšiemu a individualizovanému prístupu k fyzickej aktivite u pacientov po infarkte alebo bolesti na hrudníku.“

Fyzická aktivita a spánok sú kľúčové prvky programu Life's Essential 8 od American Heart Association, zoznamu zdravotných návykov a faktorov, ktoré podporujú optimálne kardiovaskulárne zdravie. Nedostatok spánku je známym rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení, ktoré si v USA každoročne vyžiadajú viac životov ako všetky formy rakoviny a chronické choroby dolných dýchacích ciest dohromady, podľa štatistickej aktualizácie American Heart Association z roku 2025. Okrem dĺžky spánku sa v nedávnom vedeckom vyhlásení asociácie zdôraznil význam kontinuity spánku, načasovania spánku, spokojnosti so spánkom, pravidelnosti spánku, denného fungovania súvisiaceho so spánkom a architektúry spánku v kardio-metabolickom zdraví.

Štúdia mala niekoľko obmedzení, vrátane toho, že definícia sedavého správania bola založená len na úrovni intenzity fyzického pohybu, čo znamená, že štúdia mohla nadhodnotiť čas, ktorý účastníci strávili sedavým správaním. Okrem toho neboli k dispozícii žiadne informácie o príjme účastníkov a charakteristikách štvrtí, v ktorých žijú, čo obmedzuje schopnosť štúdie zohľadniť sociálne a environmentálne faktory vrátane rizika srdcových príhod a úmrtí účastníkov v priebehu jedného roka. Tiež neboli zhromaždené informácie o prepustení z nemocnice, či boli pacienti poslaní domov, odoslaní na rehabilitáciu alebo do iných ošetrovateľských zariadení. To obmedzilo schopnosť štúdie plne posúdiť, či mali podmienky pacientov vplyv na ich zotavenie.

„Táto štúdia poskytuje ďalšiu podporu stratégii ,menej sedieť, viac sa hýbať' a – čo je dôležité pre pacientov nedávno hospitalizovaných pre akútny koronárny syndróm, ktorí môžu mať prekážky pre intenzívnejšie cvičenie – zistilo sa, že zvýšenie aktivít s nízkou intenzitou o 30 minút denne súviselo s dramatickým znížením rizika srdcovej príhody v priebehu nasledujúceho roka,“ povedala Bethany Barone Gibbs, profesorka a vedúca katedry epidemiológie a biostatistiky na Fakulte verejného zdravia na West Virginia University v Morgantown, West Virginia, a bývalá predsedníčka Výboru pre fyzickú aktivitu American Heart Association.

„Táto štúdia zistila, že nahradenie sedavého času aktivitami s nízkou intenzitou, ako je upratovanie domu alebo prechádzka pomalým tempom, bolo takmer rovnako prospešné ako fyzické aktivity so strednou až vysokou intenzitou, ako je bicyklovanie alebo aerobik. Okrem toho nahradenie len 30 minút sedavého správania akoukoľvek intenzitou fyzickej aktivity viac ako znížilo riziko srdcovej príhody počas jednoročného sledovania,“ povedala. „Tieto zistenia naznačujú, že menej sedieť a robiť čokoľvek iné – napríklad ísť na prechádzku, variť, hrať sa so psom alebo záhradničiť – vám pomôže zostať zdravší.“