Počet sexuálnych partnerov a láska: Na čísle záleží, no tempo je kľúčové

Koľko sexuálnych partnerov ste mali? Odpoveď je dôležitá, ale zásadný je aj časový kontext. Medzinárodná štúdia ukazuje, že pokles sexuálnej aktivity v dlhodobom horizonte zvyšuje atraktivitu partnera.

Počet sexuálnych partnerov, často vnímaný ako „body count“, je citlivou témou, ktorá sa často spája s predsudkami, najmä voči ženám. Nová štúdia z Swansea University vo Walese však prináša nový pohľad na to, ako ľudia vnímajú sexuálnu minulosť potenciálnych partnerov. Zameriava sa nielen na celkový počet, ale aj na to, ako sa frekvencia sexuálnych kontaktov mení v priebehu času.

„Ľudia vnímajú sexuálnu históriu ako signál rizika vo vzťahu,“ vysvetľuje Dr. Andrew Thomas, vedúci autor štúdie. V minulosti mohla znalosť sexuálnej histórie pomôcť vyhnúť sa chorobám, nevere alebo konfliktom s bývalými partnermi. Štúdia, ktorej sa zúčastnilo vyše 5300 dospelých z 11 krajín vrátane Slovenska, zistila, že záujem o dlhodobý vzťah klesá s rastúcim počtom partnerov, avšak tento efekt sa zmierňuje, ak sa tieto skúsenosti odohrali prevažne v minulosti.

Účastníci štúdie hodnotili fiktívne profily s grafmi znázorňujúcimi sexuálnu históriu. Menila sa celková suma (4, 12 alebo 36 partnerov) a frekvencia (od prudkého nárastu po prudký pokles). Respondenti vyjadrovali ochotu vstúpiť do dlhodobého vzťahu na škále od 1 do 9. Vedci tiež skúmali, či otvorenosť k príležitostnému sexu (sociosexualita) ovplyvňuje hodnotenie. Výsledky ukázali, že vo všetkých krajinách klesala ochota k dlhodobému vzťahu s rastúcim počtom partnerov, najvýraznejšie medzi 4 a 12 partnermi. Prekvapivo sa nezistili významné rozdiely medzi mužmi a ženami, čo spochybňuje existenciu univerzálneho sexuálneho dvojitého metra.

Komentár redakcie: Štúdia podnecuje k prehodnoteniu debát o "body count". Ukazuje, že dôležitý je nielen počet, ale aj vývoj sexuálnej aktivity v čase. Potvrdzuje, že kontext je kľúčový a stereotypy nemusia vždy platiť, čo otvára priestor pre objektívnejšie vnímanie sexuálnej minulosti.

Z hľadiska rozloženia sexuálnych partnerov boli respondenti tolerantnejší k poklesu frekvencie v priebehu času a menej k jej nárastu. Tento efekt bol silnejší pri vyššom celkovom počte partnerov. Ľudia otvorení príležitostnému sexu boli menej ovplyvnení počtom a rozložením partnerov, no aj oni preferovali menej partnerov a klesajúcu frekvenciu. Štúdia má určité obmedzenia, napríklad nereprezentatívnu vzorku účastníkov a štylizované znázornenie sexuálnej histórie. Navyše, zohľadnila len krajiny s právne vynútiteľnou monogamiou.

Napriek tomu štúdia prináša dôležité zistenia o tom, ako vnímame sexuálnu minulosť. „Online diskusie o sexuálnej histórii bývajú veľmi odsudzujúce, ale výsledky štúdie ukazujú, že obraz je oveľa nuansovanejší,“ hovorí Dr. Thomas. Ukazuje sa, že ľudia sú v skutočnosti omnoho zhovievavejší, najmä ak sa prístup k sexu v priebehu času zmenil.