Pocit nedostatku: Prečo Nemcov ťahá doprava a Američanov doľava?

Nová štúdia odhaľuje, že pocit osobnej deprivácie v kombinácii s autoritárskou osobnosťou môže predpovedať príklon k radikálnej pravici. Tento psychologický vzorec sa však v Nemecku a USA prejavuje odlišne.

Globálny nárast radikálnych politických hnutí vyvoláva otázky o psychologických faktoroch, ktoré motivujú voličov. Tím vedcov z nemeckých univerzít sa zameral na prepojenie medzi životnými okolnosťami a osobnosťou, konkrétne na individuálnu depriváciu a pravicový autoritarizmus (RWA).

Individuálna deprivácia označuje subjektívny pocit nenaplnenia základných potrieb – existenčných (finančná istota, bezpečnosť), identifikačných (sebaúcta, príslušnosť) a potrieb kontroly (stabilné prostredie). RWA je osobnostná črta charakterizovaná podriadenosťou autoritám, prísnym dodržiavaním tradícií a nepriateľstvom voči skupinám vnímaným ako hrozba. Vedci predpokladali, že deprivácia má silnejší vplyv na ľudí s autoritárskym svetonázorom.

Výskum pozostával z troch štúdií. Na meranie individuálnej deprivácie vytvorili nový nástroj s dvoma škálami: „všeobecnú“ (pocit prehliadania spoločnosťou) a „špecifickú“ (pripisujúcu depriváciu vplyvu migrantov).

Komentár redakcie: Výskum zdôrazňuje, že psychologické faktory ovplyvňujúce politické preferencie sú silne ovplyvnené kultúrnym a politickým kontextom. Pochopenie týchto nuancií je kľúčové pre adresovanie radikalizácie a polarizácie v rôznych spoločnostiach.

Prvá, prieskumná štúdia s 503 účastníkmi v Nemecku zistila, že všeobecná deprivácia a RWA, posudzované samostatne, predpovedali sympatie k AfD (Alternatíva pre Nemecko). Interakcia týchto faktorov prediktívnu silu posilnila – osoby s vysokou depriváciou a RWA prejavovali silnejšiu náklonnosť k AfD.

V druhej štúdii sa výskumníci zamerali na USA (vzorka 601 účastníkov) a prispôsobili nástroje americkému kontextu. Zahrnuli aj meranie ľavicových postojov. Výsledok bol prekvapivý – v USA deprivácia nepredpovedala príklon k pravici, ale k ľavici. RWA nepôsobil ako zosilňovač, ale ako tlmič. U ľudí s depriváciou, vysoké RWA bránilo príklonu k ľavicovej politike.

Tretia štúdia, opäť v Nemecku (626 ľudí), potvrdila výsledky prvej. V nemeckom kontexte kombinácia deprivácie a RWA predpovedala sympatie k pravici. Hoci identifikovali slabú pozitívnu asociáciu medzi depriváciou a ľavicou, táto bola výrazne menej silná ako vzťah s pravicou. Kombinovaná analýza americkej a druhej nemeckej štúdie potvrdila, že národný kontext významne mení vzťah medzi depriváciou a politickým zameraním.

Vedci naznačujú, že rozdielne politické a sociálne štruktúry v Nemecku a USA môžu vysvetliť rozdielne výsledky. Poukazujú na odlišnú rolu sociálneho štátu. V Nemecku rozsiahle sociálne dávky vedú občanov k vysokým očakávaniam od štátu. Keď sa tieto očakávania nenaplnia, nespokojnosť môže byť presmerovaná pravicovými stranami, ktoré obviňujú politický establishment.

V USA sú požiadavky na štátnu pomoc tradične spojené s ľavicovou politikou. Pravicové ideológie často presadzujú menší štát s menším zásahom. Preto, keď sa Američania cítia deprivovaní, ich požiadavky na štátnu pomoc sa prirodzenejšie spájajú s ľavicou.

Autori pripúšťajú, že meranie deprivácie obsahovalo položky odkazujúce na vládu a politický systém, čo mohlo ovplyvniť odpovede účastníkov, najmä v USA, kde sú postoje k štátnym zásahom polarizované. Budúci výskum by sa mal zamerať na vytvorenie meraní deprivácie nezávislých od očakávaní od štátu.