Podobnosť v dlhodobých vzťahoch? Možno nie je taká dôležitá, ako si myslíme

Dlhodobo sa verí, že páry s mnohými spoločnými znakmi sú spokojnejšie a zostávajú spolu dlhšie. Najnovšia štúdia ale naznačuje, že táto predstava nemusí byť taká silná, ako sa predpokladá.

Presvedčenie, že „vrana k vrane sadá“, hlboko zakorenené v západnej kultúre, ovplyvňuje vnímanie partnerských vzťahov a často usmerňuje algoritmy online zoznamovacích platforiem. Súčasne, niektorí psychológovia tvrdia, že rozdiely v osobnostiach a záujmoch môžu vzťah obohatiť a posilniť. Existujúce dôkazy boli doteraz nejednoznačné, čo sťažovalo jednoznačné určenie významu podobnosti vo vzťahoch. Výskumníci sa preto rozhodli zozbierať a analyzovať rozsiahle dáta, aby zistili, ako skutočná a vnímaná podobnosť ovplyvňujú dlhodobú spokojnosť a stabilitu vzťahov.

"Vždy ma zaujímalo, čo predpovedá kompatibilitu medzi ľuďmi a či je podobnosť dôležitá," povedala Annika From, doktorandka z University of Michigan a autorka štúdie. "Napriek tomu, že ľudia sú presvedčení o dôležitosti podobnosti (alebo naopak, o potrebe odlišného partnera, ktorý ich vyvažuje) a výskumníci sa touto témou zaoberajú už desaťročia, stále nemáme jasnú odpoveď. Naším cieľom bolo nájsť presvedčivejšie závery."

Výskumníci vykonali tzv. scoping review, metódu vhodnú na spracovanie rozsiahleho a rôznorodého súboru literatúry. Prehľadali štyri akademické databázy a zamerali sa na štúdie publikované v angličtine, ktoré skúmali etablované páry a zameriavali sa na dlhodobé charakteristiky, ako sú osobnosť alebo záujmy, a ich vplyv na spokojnosť, stabilitu alebo rozvod.

Komentár redakcie: Výsledky naznačujú, že vnímanie podobnosti je dôležitejšie ako reálne zhody v názoroch a záujmoch. Zistenia môžu mať dopad na to, ako pristupujeme k hľadaniu partnera a budovaniu vzťahov.

Z pôvodných viac ako 7 600 štúdií vybrali po odstránení duplicitných a irelevantných príspevkov 339 článkov publikovaných v rokoch 1937 až 2024. Tieto štúdie pochádzali z celého sveta, hoci väčšina z nich bola realizovaná v Spojených štátoch a ďalšie v západných krajinách.

Prehľad zahŕňal páry z rôznych sociálnych vrstiev, prevažne heterosexuálne a zosobášené. Výskumníci sa zamerali na štúdie, ktoré merali skutočnú podobnosť (obaja partneri vyplnili dotazníky) a vnímanú podobnosť (jeden z partnerov hodnotil, ako veľmi sa cíti podobný svojmu partnerovi).

Analýza zahrnula šesť oblastí podobnosti: presvedčenia a hodnoty, demografické údaje a zázemie, životný štýl a záujmy, osobnosť, fyzické charakteristiky a zvyklosti vo vzťahu. Väčšina štúdií sa však zamerala iba na jednu z týchto oblastí, čo sťažilo priame porovnávanie.

Pre pochopenie metodológie kvantifikácie podobnosti analyzovali výskumníci rôzne štatistické metódy, od základných postupov zoskupovania párov s porovnateľnými výsledkami, až po pokročilejšie analýzy, ktoré zohľadňovali prekrývanie charakteristík párov a všeobecné trendy medzi ľuďmi. Zistili, že štúdie, ktoré používali robustné štatistické metódy, vykazovali slabšie spojenie medzi skutočnou podobnosťou a výsledkami vzťahu.

Výsledky boli prevažne zmiešané. Štúdie, ktoré vypočítali skutočnú podobnosť, väčšinou nenašli silnú spojitosť medzi podobnosťou a vyššou kvalitou alebo stabilitou vzťahu. Štúdia identifikovala len veľmi málo prípadov, kde skutočná podobnosť jasne predpovedala lepšie výsledky vo všetkých oblastiach.

Najsilnejšie dôkazy sa týkali podobnosti v demografických údajoch, ako je rasa alebo vzdelanie, ale aj tie boli ďaleko od univerzálnych. Naopak, vnímaná podobnosť sa zdala byť dôležitejšia. Štúdie v tejto kategórii častejšie zistili, že vnímanie partnera ako podobného bolo spojené s vyššou spokojnosťou a stabilitou.

Podrobnejší pohľad ukázal, že štatistické metódy ovplyvnili výsledky. Štúdie, ktoré sa spoliehali na základné metódy párovania, často zistili významné výhody skutočnej podobnosti, ale tie, ktoré používali metódy, ktoré zohľadňovali mätúce premenné, mali tendenciu nachádzať slabšie alebo žiadne účinky.

Štúdie, ktoré upravovali údaje vzhľadom na všeobecný trend sebahodnotenia alebo preferencie ľudí vyberať si podobných partnerov, menej často nachádzali prínosy skutočnej podobnosti. To naznačuje, že dôkazy o prínosoch skutočnej podobnosti môžu byť ovplyvnené spôsobom analýzy údajov.

Analýza tiež testovala, či určité charakteristiky pôsobia ako moderátory, ktoré zosilňujú alebo oslabujú prepojenie medzi podobnosťou a výsledkami. Výskumníci sa zamerali na pohlavie, stav a miesto, pričom našli málo dôkazov o tom, že by ktorýkoľvek z týchto faktorov spoľahlivo ovplyvňoval výsledky. Najväčší rozdiel pochádzal zo štatistickej metódy. Analýzy využívajúce subjektívne vnímanie podobnosti častejšie našli spojitosť medzi podobnosťou a spokojnosťou, zatiaľ čo komplexnejšie štatistické metódy len zriedka.

Výskumníci vykonali aj analýzy citlivosti a odhadli najmenšie veľkosti účinku, ktoré štúdie v ich prehľade mohli spoľahlivo zistiť. Zistili, že mnohé štúdie, najmä tie s nulovými výsledkami, boli nastavené len na detekciu relatívne veľkých účinkov. To znamená, že menšie prínosy podobnosti mohli v niektorých štúdiách zostať nepovšimnuté, čo sťažuje vyvodzovanie pevných záverov o úlohe skutočnej alebo vnímanej podobnosti.

Táto analýza zdôrazňuje významný paradox v tom, ako ľudia vnímajú dlhodobé vzťahy. Napriek silnému presvedčeniu o výhodách podobnosti, dôkazy jasne nepodporujú skutočnú podobnosť ako silný alebo univerzálny faktor pri určovaní toho, ako sa párom darí v priebehu času. Analýza naznačuje, že vnímanie podobnosti je dôležitejšie ako merateľné prekrývanie, čo vedie k hlbším otázkam o tom, prečo tomu tak je.

"Nenašli sme dôkazy o tom, že by podobnosť s partnerom ovplyvňovala kvalitu vzťahu alebo to, či s ním zostanete," povedala From pre PsyPost. "Platí to pre rôzne oblasti podobnosti, ako sú demografické údaje, presvedčenia a hodnoty a životný štýl. Existuje však viac dôkazov, že vnímaná podobnosť (myslenie si, že ste podobní partnerovi) je pre vzťahy pozitívna."

Prehľad má určité obmedzenia. Zameriaval sa predovšetkým na štúdie vykonané v angličtine a publikované v recenzovaných časopisoch, čo mohlo prehliadnuť relevantné práce vykonané v iných jazykoch alebo prostrediach. Analýza sa tiež sústredila na dlhodobé páry a charakteristiky podobné črtám, takže nie je jasné, ako sa tieto zistenia vzťahujú na skoré zoznamovacie vzťahy alebo iné formy medziľudských kontaktov, ako sú priateľstvá alebo pracovné spolupráce.

"Keďže ide o rozsiahlu analýzu, predstavujeme komplexný prehľad výskumu, ktorý bol na túto tému vykonaný," vysvetlila From. "Existuje však mnoho rôznych spôsobov, ako sa podobnosť študovala, a niektoré štúdie môžu byť reprezentatívnejšie a používať lepšie metódy ako iné. Okrem toho, táto práca je obmedzená v schopnosti skúmať potenciálne moderátory, takže budúce práce by sa mali zaoberať tým, či existujú konkrétnejšie prípady, kedy môže na podobnosti záležať."

"Náš hlavný záver predstavuje zaujímavé napätie – že vnímanie podobnosti môže byť dôležité, hoci existuje málo dôkazov o tom, že skutočná podobnosť je. Dúfam, že v budúcej práci preskúmam, prečo je toto vnímanie dôležité, ako sa formuje a či sa dá zmeniť."

Štúdia „Does similarity matter? A scoping review of perceived and actual similarity in romantic couples“ bola autorizovaná Annikou From, Emily Diamond, Nazanin Kafaee, Mirandou Reynaga, Robin S. Edelstein a Amie M. Gordon.