Podpora krajnej pravice a viera v genetický determinizmus: Nová štúdia odhaľuje znepokojujúce prepojenie
Výskum skúmal, či sympatizanti s populistickými stranami na švédsku a v Nórsku veria že ľudské vlastnosti sú v prevažnej miere určené genetikou.
Podľa novej štúdie zverejnenej v časopise International Journal of Public Opinion Research existuje spojitosť medzi podporou radikálnych pravicových strán a vierou v genetický determinizmus. Táto viera, že gény určujú naše správanie a spoločenské vlastnosti, má historické korene v diskriminačných ideológiách.
Politológ Alexandre Morin-Chassé sa začal touto témou zaoberať po tom, čo si všimol opakujúci sa motív v manifestoch páchateľov teroristických útokov z krajnej pravice. Títo jedinci sa nesnažili len o vyjadrovanie bigotných názorov, ale ich snažili sa ich zakotviť vo vedeckých základoch, podporujúc presvedčenie, že rôzne rasové a etnické skupiny majú pevne dané, biologicky určené vlastnosti. Štúdia si kládla za cieľ zistiť, či aj bežní voliči krajnej pravice zdieľajú tieto geneticky deterministické presvedčenia.
Morin-Chassé skúmal dáta od viac ako 8000 dospelých zo Švédska a takmer 5000 z Nórska. Zistil, že v oboch krajinách existuje korelácia medzi silnou vierou v genetický determinizmus a podporou krajne pravicových strán. Konkrétne, vo Švédsku bola táto asociácia silnejšia medzi podporovateľmi Švédskych demokratov, zatiaľ čo v Nórsku bola slabšia u podporovateľov Pokrokovej strany.
Výsledky ukazujú, že stúpenci krajnej pravice majú tendenciu vnímať genetiku ako významný faktor ovplyvňujúci schopnosti, talenty a sociálne správanie, rovnako ako vysvetlenie podobností a rozdielov medzi jednotlivcami, pohlaviami a etnickými skupinami. Autor štúdie upozorňuje, že toto presvedčenie je v rozpore so súčasným vedeckým chápaním genetiky, ktoré zdôrazňuje komplexnú interakciu medzi génmi a životným prostredím.
Komentár redakcie: Zistenia štúdie naznačujú, že je potrebné venovať pozornosť šíreniu pseudovedeckých myšlienok o genetickej determinovanosti a ich potenciálnemu zneužitiu na ospravedlnenie diskriminácie a nerovnosti. Dôležité je tiež posilňovať kritické myslenie a vedeckú gramotnosť, aby ľudia dokázali rozlíšiť medzi overenými vedeckými poznatkami a ideologicky motivovanými interpretáciami genetiky.
Morin-Chassé zdôrazňuje, že viera v genetický determinizmus môže viesť k podpore eugeniky, teda politikám zameraným na zlepšenie genetickej kvality populácie. V minulosti boli tieto myšlienky zneužité na ospravedlnenie nútených sterilizácií a iných porušovaní ľudských práv. Štúdia tak poukazuje na dôležitosť porozumenia tomu, ako ľudia formujú svoje presvedčenia o vplyve génov na spoločenské vlastnosti a aké to môže mať dôsledky pre politické postoje a spoločnosť ako celok.
