Politické strany prehliadajú priepastné ekonomické nerovnosti, ukazuje štúdia
Výskumníci analyzovali volebné manifesty za 50 rokov a zistili, že strany reagujú len na náhle zmeny, nie na dlhodobé nerovnosti, a ignorujú rast príjmov u najbohatších.
Nová štúdia z univerzity v Konstanz odhalila prekvapujúcu ignoráciu ekonomickej nerovnosti v programoch politických strán v krajinách OECD, a to aj napriek jej negatívnym dopadom na spoločnosť.
Ekonomická nerovnosť je spojená s narastajúcou nespokojnosťou, stratou dôvery v politiku a nárastom kriminality. Napriek tomu, štúdia z univerzity v Konstanz zistila, že politické strany v dvanástich demokratických krajinách OECD venujú tejto téme oveľa menej pozornosti, než by sa očakávalo. Výsledky, publikované v časopise American Political Science Review, naznačujú, že aj ľavicové strany reagujú na nerovnosť len vtedy, keď sa situácia zmení, nie na pretrvávajúce nerovnosti. Rast príjmov u najbohatšieho percenta populácie taktiež zostáva bez politickej odozvy.
Vedúci autor štúdie, Alexander Horn, hovorí: "Najmä v krajinách, kde je ekonomická nerovnosť už veľmi výrazná, politické strany tento problém vo svojich programoch ignorujú. Platí to aj pre ľavicové strany." Podľa Horna, príčinou tohto javu sú štrukturálne deformácie v demokratických procesoch. Najbohatší ľudia v spoločnosti zostávajú pre verejnosť často neviditeľní, zatiaľ čo chudobnejšie vrstvy obyvateľstva nedokážu prekonať prekážky mobilizácie. Taktiež existuje tendencia ospravedlňovať nerovný stav vecí meritokraticky, teda argumentovať, že finančné zdroje sú spojené s osobným výkonom.
Strany reagujú iba vtedy, keď sa nerovnosť v krajine zvyšuje a ľudia s priemerným alebo podpriemerným príjmom zaostávajú. Výnimkou sú pravicové strany, ktoré nereagujú ani na vysoké príjmy, ani na zmeny v ekonomickej nerovnosti.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na slabiny v demokratických systémoch, ktoré umožňujú pretrvávanie vysokých príjmových nerovností. Napriek proklamovaným cieľom, ani ľavicové strany nedokážu účinne riešiť tento problém, čo otvára otázky o skutočných prioritách politiky a mobilizačnej sile znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Štúdia analyzovala 850 000 vyhlásení z volebných manifestov v 12 krajinách OECD za obdobie 50 rokov (1970-2020) pomocou online crowdcodingu. Tento prístup, ktorý spočíva v spolupráci mnohých ľudí pri analýze rozsiahlych dát, pomohol prehodnotiť skoršie výskumy, ktoré predpokladali silnejšiu politickú reakciu ľavicových strán na príjmovú nerovnosť.
