Poľsko a Estónsko vítajú Trumpove výzvy na zostreľovanie ruských lietadiel: „Rozumieme“
Poľsko a Estónsko dali jasne najavo svoju podporu potenciálnemu zostreľovaniu ruských lietadiel, ktoré porušujú vzdušný priestor NATO, čím sa zvýšilo napätie na východnom krídle Aliancie.
Reakcie z Poľska a Estónska naznačujú podporu návrhu Donalda Trumpa na zostreľovanie ruských lietadiel narúšajúcich vzdušný priestor NATO. Zatiaľ čo USA naznačujú opatrnejší postup, východné krídlo Aliancie je pripravené na tvrdšie kroky.
Komentáre bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa z 23. septembra, v ktorých navrhol, aby spojenci z NATO zostreľovali ruské lietadlá narúšajúce ich vzdušný priestor, vyvolali pozitívne reakcie v Estónsku a Poľsku.
Táto podpora prichádza v čase rastúceho napätia na východnom krídle NATO v dôsledku série narušení vzdušného priestoru, ktoré predstavujú výzvu pre protokoly Aliancie týkajúce sa zachytenia, eskalácie a kolektívnej obrany.
„Rozumieme,“ reagoval poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, čím signalizoval podporu svojej krajiny Trumpovej pozícii.
Komentár redakcie: Podpora zo strany Poľska a Estónska odráža rastúcu frustráciu východného krídla NATO z ruských provokácií a naznačuje ochotu prijať tvrdšie opatrenia na obranu svojho vzdušného priestoru. Rozdielne názory v rámci Aliancie však poukazujú na potrebu jasnej stratégie, aby sa predišlo eskalácii konfliktu.
Marko Mihkelson, predseda Zahraničného výboru estónskeho parlamentu, na sociálnych sieťach napísal: „Rozumieme,“ čo odzrkadľuje rýchle prijatie v Tallinne.
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna predtým pre Kyiv Independent uviedol, že pobaltský štát a jeho spojenci musia byť pripravení nielen zachytávať, ale v prípade potreby aj zostreľovať lietadlá, ktoré porušujú ich suverénny vzdušný priestor.
„Posolstvo musí byť jednoznačné: budúce porušenia sa stretnú s reakciou – vrátane, ak to bude potrebné, zachytenia a zostrelenia prenikajúcich lietadiel,“ povedal Tsahkna 23. septembra. „Nejde len o obranu estónskych hraníc – ide o obranu hraníc NATO.“
Reakcie nasledujú po niekoľkých nedávnych incidentoch, ktoré vyvolali poplach medzi členmi NATO.
Tri ruské stíhačky MiG-31 vstúpili 19. septembra do estónskeho vzdušného priestoru nad Fínskym zálivom približne na 12 minút, čo Tallin podnietilo k žiadosti o konzultácie podľa článku 4 NATO.
O niekoľko dní skôr Poľsko zostrelilo ruské drony, ktoré vstúpili do jeho vzdušného priestoru počas masívneho útoku na Ukrajinu, čo bolo prvé priame zapojenie ruských vojenských prostriedkov nad územím NATO od začiatku vojny.
NATO 21. septembra vyslalo dve stíhačky Eurofighter nad Baltské more po tom, čo bolo zistené prieskumné lietadlo Il-20M, ktoré letelo bez predloženého letového plánu.
Aliancia tiež spustila misiu Eastern Sentry na posilnenie protivzdušnej obrany pozdĺž svojho východného krídla.
Český prezident Petr Pavel 20. septembra uviedol, že NATO musí zostať jednotné a rozhodne reagovať na ruské provokácie, vrátane potenciálnej vojenskej akcie.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pre CBS News uviedol, že NATO nediskutovalo o zostreľovaní ruských lietadiel, pokiaľ neútočia, a že štandardnou praxou zostáva zachytenie.
