Populizmus ako barometer demokracie: Nálady občanov odzrkadľujú kvalitu vládnutia
Výskum ukazuje, že populistické presvedčenie môže slúžiť ako „teplomer“ pre kvalitu demokracie a odráža skôr vnímanú kvalitu vládnutia ako stabilnú politickú orientáciu.
Nová štúdia naznačuje, že populistické názory nie sú nemenné. Menia sa v závislosti od toho, ako ľudia vnímajú fungovanie demokracie v ich krajine.
Populizmus, politický prístup deliaci spoločnosť na „čistý ľud“ a „skorumpovanú elitu“, predstavuje pre liberálne demokracie výzvu. Odmieta zastupiteľské rozhodovanie v prospech priamej kontroly „ľudom“. Vedci dlho skúmali, či možno populistické presvedčenie ovplyvniť reformami politického systému, alebo sú tieto názory v podstate nemenné.
Marie-Isabel Theuwis z Université libre de Bruxelles analyzovala dáta z Holandska a Veľkej Británie. Sledovala rovnakých ľudí počas niekoľkých rokov a merala ich populistické postoje pomocou otázok typu: „Politici v parlamente by sa mali riadiť vôľou ľudu“ alebo „Čo ľudia nazývajú kompromisom v politike, je v skutočnosti len zapredanie princípov.“
Výsledky ukázali, že populistické postoje nie sú ani úplne stabilné, ani prehnane nestále. Zmeny v spokojnosti s demokraciou boli spojené so zmenami v populistických postojoch. Ak sa spokojnosť s fungovaním demokracie alebo ekonomickými podmienkami zlepšila, populistické postoje mali tendenciu klesať. Vo Veľkej Británii zohrávali úlohu aj populistickí lídri a strany, ktorí dokázali ovplyvniť názory občanov.
Komentár redakcie: Štúdia má svoje obmedzenia, napríklad sa zamerala len na dve krajiny a používala nepriame merania vystavenia sa populistickým podnetom. Budúce štúdie by sa mohli zamerať na častejšie sledovanie postojov a testovanie ďalších potenciálnych faktorov, ako je vnímanie korupcie alebo sociálnej nerovnosti. Autorka štúdie plánuje pokračovať vo výskume vplyvu participatívnych procesov na populistické postoje občanov.
Zistenia naznačujú, že ak reformy zlepšia kvalitu demokracie, môžu znížiť príťažlivosť populistických posolstiev. Štúdia zároveň zdôrazňuje potrebu lepšieho pochopenia vzájomného pôsobenia medzi presvedčením občanov a politickými udalosťami. Nespokojnosť môže poháňať populizmus, ale populistické nálady môžu prehĺbiť demokratickú nespokojnosť.
