Poruchy vnímania vlastného tela pri psychózach: Kľúč môže byť v mieche

Nová štúdia odhaľuje, že ľudia s psychotickými poruchami odlišne spracúvajú vnemy pochádzajúce z vlastného tela. Zmeny sa dejú nielen v mozgu, ale už aj na úrovni miechy.

Schizofrénia a iné psychotické poruchy sa často spájajú s narušeným vnímaním seba. Prejavuje sa to halucináciami alebo bludmi, kedy si jedinec nesprávne pripisuje vlastné myšlienky či činy vonkajším vplyvom. Vedci predpokladajú, že komplexné symptómy môžu prameniť z problémov so spracovaním základných telesných signálov.

Vedci zo švédskej Linköping University skúmali, ako nervový systém reaguje na vnemy vytvorené telom samotným v porovnaní s tými, ktoré pochádzajú zvonku. Chceli získať komplexný obraz spracovania informácií súvisiacich so sebou samým.

„Schizofrénia je zložitá porucha a jej neurobiologické mechanizmy nie sú úplne objasnené. Zvlášť nejasný je vývoj a udržiavanie halucinácií a bludov,“ uviedla Rebecca Böhme, spoluautorka štúdie.

Komentár redakcie: Objav naznačuje, že poruchy vnímania seba pri psychózach majú hlbšie korene, než sa doteraz predpokladalo. Budúce výskumy by mohli zistiť, či je možné tieto poruchy cielene ovplyvňovať a zmierniť tak symptómy psychotických ochorení.

„Predpokladali sme, že porucha schopnosti identifikovať vnemy vytvorené vlastným telom môže byť základom týchto symptómov. Ak sa myšlienky neidentifikujú ako 'vlastné', môžu spôsobiť pocity hlasov v hlave alebo ovládania vonkajšími silami. Podobne pri dotyku: nerozpoznanie vlastných dotykov môže vyvolať pocit, že sa vás 'niečo' dotýka, čo sa mozog snaží vysvetliť – potenciálne iracionálnym príbehom, pretože mozog vždy hľadá príčiny svojich skúseností. Môže napríklad prísť s myšlienkou, že vás sleduje a ovláda neviditeľný démon.“

Výskumný tím realizoval sériu experimentov s 35 pacientmi s diagnostikovanou psychotickou poruchou a 35 zdravými účastníkmi (vek a pohlavie boli zhodné). Experimenty merali neurálne a behaviorálne reakcie na dotyk a vnútorné telesné signály.

„Veľmi častý omyl je, že schizofrénia znamená mať dve alebo viac osobností,“ poznamenala Böhme. „Schizofrénia je komplikovaný psychiatrický stav, pri ktorom jedinci zažívajú halucinácie a bludy, ale aj depresiu, poruchy kognitívnych funkcií a ťažkosti v sociálnych interakciách.“

Počas fMRI (funkčná magnetická rezonancia) skenov účastníci vykonávali alebo prijímali jemné ťahy na ľavom predlaktí. Išlo o dotýkanie sa vlastnej ruky, dotyk experimentátora a dotyk vankúša (kontrola pohybu). Výsledky ukázali, že pri dotyku so sebou samým vykazovala oblasť mozgu známa ako pravý horný temporálny gyrus výrazne vyššiu aktiváciu u pacientov s psychózou v porovnaní s kontrolnou skupinou. U zdravých jedincov mozog vykazuje zníženú aktivitu pri dotyku so sebou samým, pretože ide o predvídateľný vnem. Zvýšená aktivácia u pacientov naznačuje nesúlad medzi predikciou mozgu a prijatou informáciou.

Na skúmanie senzorického spracovania v skoršom štádiu vedci merali somatosenzorické evokované potenciály. Použili malé elektrické impulzy na nerv v ruke a zaznamenávali rýchlosť a silu signálu, ktorý prechádzal miechou do mozgu. Merania sa vykonávali pri dotyku so sebou a dotyku druhou osobou.

U kontrolnej skupiny bol merateľný rozdiel v časovaní signálu na úrovni miechy medzi dotykom so sebou a dotykom druhou osobou. U pacientov bol rozdiel menší, čo dokazuje, že schopnosť rozlišovať medzi sebou a druhým môže byť narušená na základnej úrovni nervového systému.

Behaviorálny experiment potvrdil tieto neurálne nálezy. Vedci merali prahy citlivosti na dotyk pomocou jemných vlákien. Zdraví jedinci boli menej citliví na vlákna pri dotyku so sebou samým, čo naznačuje, že mozog potláča vnímanie predvídateľných, vlastných vnemov. Pacienti s psychózou nevykazovali rozdiel v citlivosti medzi týmito dvoma podmienkami.

Vedci tiež skúmali interocepciu (vnímanie vnútorného stavu tela). Účastníci sa snažili ťukať na tlačidlo v synchronizácii s vlastným srdcovým tepom bez toho, aby si ho nahmatali. Pacienti boli menej presní. Obe skupiny boli rovnako úspešné pri ťukaní na zaznamenaný srdcový tep, čo naznačuje, že ťažkosti sa týkali vnímania vnútorných signálov a nie pozornosti alebo motorickej koordinácie.

Pacienti s psychózou mali zníženú mozgovú reakciu na signály z vlastného srdca (merané ako evokované potenciály srdcového tepu).

Zistenia poukazujú na narušenie spracovania vnútorných signálov, ktoré sú dôležité pre udržanie stabilného vnímania vlastného tela. Miera zmien súvisiacich s dotykom korelovala so závažnosťou niektorých symptómov a aktivita mozgu počas dotyku so sebou predikovala príslušnosť ku skupine.

„Je dôležité, aby sme dokázali rozlišovať medzi 'sebou' a 'druhým',“ povedala Böhme. „Toto základné rozlíšenie tvorí základ našej skúsenosti so sebou samým. Ak je táto schopnosť narušená, ovplyvní to aj naše vnímanie seba na vyššej úrovni.“

„Schizofrénia je príklad takejto zmeny. Už skôr sa navrhovalo, že schizofréniu možno chápať ako poruchu seba samého. Kľúčovým poznatkom je, že tento rozdiel sa neprejavuje len v mozgu, ale ovplyvňuje aj skoršie spracovanie informácií, napríklad neurálne spracovanie vlastného a cudzieho dotyku v mieche.“

Štúdia má aj obmedzenia. Pacienti užívali lieky, ktoré mohli ovplyvniť senzorické spracovanie. Pacienti mali relatívne nízku úroveň aktívnych symptómov a zahŕňali rôzne psychotické poruchy.

Budúci výskum by sa mal zamerať na jedincov v skorších štádiách ochorenia alebo pred začatím liečby. Podrobnejšie skúmanie týchto mechanizmov môže otvoriť nové možnosti terapie, ktoré by korigovali narušenia v senzorickom a sebapoznávacom procese pri psychózach.