Porušovanie ľudských práv ako predzvesť hrôz: Nový výskum odhaľuje nebezpečné vzorce
Výskumníci zistili, že systematické porušovanie ľudských práv, ako obmedzovanie práv pracovníkov či zásahy do spravodlivého súdneho procesu, často predchádza rozsiahlym násilnostiam a zločinom proti ľudskosti.
Cesta ku genocíde nezačína streľbou a masovými hrobmi, ale nenápadnejším porušovaním práv. Nová štúdia identifikuje varovné signály, ktoré by mali byť pre spoločnosť alarmujúce.
Obmedzovanie práv zamestnancov, kompromisy v práve na spravodlivý proces, brutalita policajtov a väzenských dozorcov, strata nezávislosti súdnictva od výkonnej moci – to sú len niektoré z prvotných varovných signálov. Nasledujú vážnejšie kroky: obmedzovanie slobody prejavu pre konkrétne skupiny, zákazy zhromažďovania, uväzňovanie za názory a strata volebného práva. Každé takéto porušenie by malo byť vnímané ako varovanie.
„Nikdy nedošlo ku genocíde bez toho, aby predtým neprebiehalo rozsiahle porušovanie ľudských práv,“ upozorňuje profesor politológie z Binghamton University David Cingranelli, spoluriaditeľ Inštitútu pre ľudské práva a spoluzakladateľ dátového projektu CIRIGHTS. „Holokaust je známy príklad.“
V štúdii publikovanej v časopise Journal of Comparative Policy Analysis, Cingranelli a Skip Mark z University of Rhode Island tvrdia, že porušovanie ľudských práv eskaluje v predvídateľných vzorcoch, ktoré môžu vyvrcholiť v zverstvá.
Komentár redakcie: Zistenia štúdie zdôrazňujú potrebu včasného monitorovania a reakcie na porušovanie ľudských práv ako prevencie proti eskalácii násilia a zločinom proti ľudskosti. Autori plánujú vydať knihu, ktorá má aktivistom poskytnúť nástroje na identifikáciu a zastavenie týchto nebezpečných trendov.
Výskumníci analyzovali dáta z výročných správ o ľudských právach Ministerstva zahraničných vecí USA. Tieto rozsiahle správy sú zdrojom cenných informácií.
Dáta ukazujú, že štátom vedené násilnosti sa v posledných siedmich rokoch vyskytli vo viac ako 30 krajinách ročne. V roku 2022 bolo zaznamenaných 47 prípadov, čo je najvyšší počet v histórii.
Násilie je často zamerané na konkrétne skupiny. Ľudské práva sa sústreďujú na ochranu menšín. V USA ide predovšetkým o rasové menšiny, v Indii o moslimskú náboženskú menšinu.
Masové násilie sa prejavuje rozsiahlymi mimosúdnymi popravami sprevádzanými ďalšími porušeniami ľudských práv. Genocída, podľa medzinárodného práva, vyžaduje úmysel vlády zničiť skupinu ako celok alebo jej časť. Preukázanie tohto úmyslu je často zložité. O tom, či možno masové násilie považovať za genocídu, rozhoduje OSN, čo je politický proces.
Výskum ukazuje, že po prvotných zásahoch do práva na spravodlivý proces a mučenia nasleduje strata práva na kolektívne vyjednávanie, nezávislé súdnictvo a právo na združovanie sa. Ďalej prichádzajú obmedzenia slobody prejavu, politické väznenie, strata volebného práva a mimosúdne popravy.
