Preceňujeme svoju odvahu? Nová štúdia odhaľuje, ako podliehame tlaku autorít

Ľudia majú sklon preceňovať svoju morálnu odolnosť voči tlaku autorít, čo môže viesť k nebezpečným situáciám. Štúdia odhalila, že ani znalosť klasického Milgramovho experimentu nezmenila presvedčenie ľudí o vlastnej neoblomnosti.

Preceňujeme svoju odvahu? Nová štúdia odhaľuje, ako podliehame tlaku autorít
Zdroj: neurosciencenews.com
Väčšina z nás si myslí, že by sme sa dokázali postaviť proti nemorálnym príkazom autorít lepšie ako ostatní. Nový výskum však ukazuje, že táto sebaistota je často prehnaná a podceňujeme silu sociálneho tlaku.

Výskumníci z Ohio State University zistili, že väčšina ľudí verí, že by sa postavili proti nemorálnym alebo nezákonným príkazom autorít skôr ako priemerný človek. Tento jav, známy ako „efekt lepšieho-ako-priemer“, naznačuje, že máme tendenciu vnímať sa ako morálnejší a odolnejší voči tlaku, než v skutočnosti sme.

Philip Mazzocco, vedúci autor štúdie, upozorňuje, že preceňovanie vlastnej odolnosti môže mať vážne dôsledky. „Sociálny tlak je oveľa silnejší a vplyvnejší, než si myslíme,“ hovorí Mazzocco. „Ak mu podľahneme, môžeme sa dopustiť správania, ktoré je v rozpore s našimi hodnotami a morálkou.“

Štúdia nadväzovala na slávny Milgramov experiment zo 60. rokov, ktorý skúmal poslušnosť voči autorite. V pôvodnom experimente boli účastníci vyzvaní, aby dávali iným osobám elektrické šoky, ktoré považovali za bolestivé a potenciálne smrteľné. Výsledky šokovali – mnoho účastníkov pokračovalo v podávaní šokov aj napriek očividnému utrpeniu obete, a to len preto, že im to prikázala autorita.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie sú alarmujúce a poukazujú na dôležitosť kritického myslenia a uvedomovania si vlastných slabostí. Preceňovanie vlastnej morálnej odvahy nás môže paradoxne urobiť zraniteľnejšími voči manipulácii a zneužitiu autoritami. Dôležité je preto pracovať na rozvoji kritického myslenia a naučiť sa rozpoznávať a odolávať sociálnemu tlaku.

V novej štúdii si viac ako 400 dospelých prečítalo popisy Milgramovho experimentu a následne mali predpovedať, ako by sa zachovali oni a ako priemerný človek. Zaujímavé je, že aj tí, ktorí boli oboznámení s výsledkami Milgramovho experimentu (65% účastníkov preukázalo úplnú poslušnosť), stále verili, že by sa správali morálnejšie ako ostatní. Účastníci predpokladali, že by experiment ukončili pri nižšej úrovni napätia ako „priemerný človek“.

Výskum tiež odhalil, že svedomitosť, teda tendencia dodržiavať pravidlá a normy, bola významným faktorom ovplyvňujúcim poslušnosť. Ľudia s vysokou mierou svedomitosti mali väčšiu tendenciu vyhovieť experimentátorovi.

Mazzocco zdôrazňuje, že je dôležité si uvedomiť, že nikto nie je imúnny voči vplyvu autorít. „Ak budeme predpokladať, že sme odolní voči poslušnosti, nebudeme sa chrániť pred autoritami, ktoré nás chcú využiť,“ varuje Mazzocco. Odporúča vyhýbať sa situáciám s intenzívnym sociálnym tlakom a vypracovať si stratégie na zvládnutie potenciálne nebezpečných situácií. Dôležitá je aj zvedavosť, ktorá nám pomáha zostať verní svojim hodnotám.