Prečo hudba z tínedžerských rokov rezonuje po celý život? Globálna štúdia odhaľuje prekvapivé fakty

Nová štúdia odhaľuje, ako hudba, ktorú sme počúvali v tínedžerskom veku, zanecháva trvalú stopu v našich životoch a prečo sa u mužov a žien táto skúsenosť líši.

Hudobný vkus, najmä v období dospievania, má hlboký vplyv na formovanie našej identity a pamäte. Nová globálna štúdia sa zamerala na to, prečo piesne, ktoré sme počúvali počas dospievania, v nás zanechávajú tak silnú stopu. Zistila, že okrem samotných skladieb zohráva dôležitú úlohu aj žáner.

Muži majú často tendenciu inklinovať k intenzívnym a rebelským žánrom, ktoré podporujú formovanie identity a nezávislosti – fázy, ktorá kulminuje v rannom veku. Ženy naopak preferujú širšie spektrum hudby, od popu po soul až po klasiku, a často ju využívajú aj na posilňovanie sociálnych väzieb. Tieto širšie ciele presahujú obdobie dospievania a sú často spojené so živými spomienkami na konkrétne spoločenské udalosti a vzťahy, čo môže prispievať k neskoršiemu vrcholu v hudobnej pamäti.

Štúdia tiež ukazuje, že náš vzťah k hudbe sa vyvíja počas celého života – a odlišne u mužov a žien. „Naše dáta jasne ukazujú, že pre mužov sa hudba z obdobia dospievania stáva trvalou kotvou pre osobný význam, čo by sa dalo vysvetliť spoločenským dôrazom na mladosť a rebéliu pri formovaní maskulínnej identity,“ vysvetľuje Dr. Burunat. „Naopak, u žien sa vzťah k hudbe časom mení, najmä od polovice štyridsiatky, keďže hudbu bežne používajú ako flexibilný nástroj na emocionálne vyjadrenie a sociálne väzby počas celého života. To môže vysvetľovať, prečo sa ich najvýznamnejšie hudobné spojenia často presúvajú na novšie piesne spojené so súčasnými vzťahmi, osobným rastom alebo novými zážitkami, ktoré niekedy dokonca majú väčšiu emocionálnu váhu ako hudba z mladosti.“

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje silný vplyv hudby na našu identitu a pamäť, pričom poukazuje na rozdiely medzi mužmi a ženami. Zaujímavý je aj fenomén medzigeneračného vplyvu, ktorý ukazuje, ako hudba prekonáva čas a spája generácie.

Existuje však zvrat, ktorý prekračuje generačné hranice: mladší poslucháči, muži aj ženy, si často vytvárajú hlboké spojenia s hudbou vydanou desaťročia pred ich narodením – zvyčajne približne 25 rokov dozadu. Výskumníci tento jav nazývajú „kaskádovitý efekt spomienok“ a domnievajú sa, že odráža silný medzigeneračný vplyv, pravdepodobne formovaný hudbou, ktorú predstavili rodičia, rodina alebo trvalé kultúrne ikony z predchádzajúcich období.

„Hudba je oveľa viac než len zábava.“ Od obľúbenej klasickej rockovej piesne vášho otca, cez hip-hop 90. rokov, ktorý definoval vašu mladosť, až po súčasnú popovú pieseň, ktorá vám pomohla prekonať ťažké obdobie, hudba zostáva jedným z najsilnejších nástrojov, ktoré máme na spojenie s našou minulosťou.

„Myslím si, že je užitočné myslieť na hudbu ako na vôňu: obchádza jazykové centrá nášho mozgu a oživuje minulý okamih neverbálnym, bezprostredným spôsobom,“ vysvetľuje Burunat.

„Na rozdiel od vône sa však hudba rozvíja v čase. Jej rytmus, melódia a štruktúra poskytujú akýsi sekvenčný rámec, časovú os. A práve táto mimoriadna kombinácia umožňuje hudbe pôsobiť ako stroj času aj rozprávač príbehov, ktorý nám pomáha spomenúť si nielen na pocit, ale aj na celý kontext udalosti.“

„To, čo naše zistenia objasňujú, je, že hudba je oveľa viac než len zábava,“ uzatvára Burunat. Nepochybne, hudba je archívom našich najvýznamnejších spomienok a v konečnom dôsledku základom pre naše sebavedomie, pretože rozpráva príbeh o tom, kto sme, kto sme boli a ako sme rástli.