Prečo konzervatívci častejšie podporujú zákazy? Morálka, nie ideológia, je kľúčová

Nová štúdia odhaľuje, že rozdiel v morálnych princípoch, konkrétne vnímanie morality ako absolútnej, lepšie vysvetľuje prečo konzervatívci častejšie podporujú zákazy praktík, ktoré považujú za nemorálne.

Výskumníci zistili, že aj keď liberáli a konzervatívci rovnako odsudzujú určité praktiky, konzervatívci s väčšou pravdepodobnosťou podporujú ich úplný zákaz. Dôvodom je rozdielne vnímanie morálky – konzervatívci ju vidia ako absolútnu a univerzálnu, zatiaľ čo liberáli ju vnímajú ako relatívnu a kontextuálnu.

Štúdia analyzovala milióny tweetov a rozsiahly medzinárodný prieskum. Zistilo sa, že konzervatívci používajú vo svojich vyjadreniach častejšie absolútne výrazy ako „vždy“, „nikdy“ a „každý“. Medzinárodný prieskum ukázal, že konzervatívni jedinci častejšie súhlasia s tvrdením, že existujú jasné pravidlá o tom, čo je dobré a zlé.

Výskumníci tiež zistili, že preferencie konzervatívcov pre morálny absolutizmus môžu prameniť z potreby jednoznačných odpovedí a vyhýbania sa neistote. Experimenty potvrdili, že ak sú ľudia pod časovým tlakom, majú väčšiu tendenciu súhlasiť s absolútnymi morálnymi tvrdeniami.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša nový pohľad na pochopenie politických rozdielov. Poukazuje na to, že základné filozofické presvedčenia o povahe morálky majú významný vplyv na politické postoje.

Ďalšie štúdie sa zamerali na dôsledky tohto filozofického rozdelenia v reálnom svete. Zistilo sa, že konzervatívci s väčšou pravdepodobnosťou podporujú zákazy praktík, ktoré považujú za nemorálne. Táto podpora súvisí s ich morálnym absolutizmom, a nie s politickou ideológiou.

Vedci tiež zistili, že zmenou morálneho vnímania sa dá ovplyvniť podpora zákazov. Ak boli účastníci vystavení myšlienkam morálneho relativizmu, menej podporovali zákazy praktík, s ktorými nesúhlasili.

„Liberáli a konzervatívci sa nelíšia len v tom, čo si cenia, ale aj v tom, ako si myslia, že by sa tieto hodnoty mali uplatňovať,“ vysvetľuje Namrata Goyal, autorka štúdie. „Morálni absolutisti s väčšou pravdepodobnosťou podporujú zákazy správania, ktoré považujú za morálne nesprávne, zatiaľ čo morálni relativisti, aj keď im na danej veci veľmi záleží, menej inklinujú k úplným zákazom.“

Štúdia však zdôrazňuje, že ani jedna filozofia nie je lepšia ako druhá. Morálny absolutizmus poskytuje jasnosť a silné presvedčenie, zatiaľ čo morálny relativizmus umožňuje otvorenosť a empatiu. Dôležité je, že pochopenie týchto rozdielov môže pomôcť efektívnejšej komunikácii v spoločnosti.