Prečo ľudia s hraničnou poruchou osobnosti ťažko nachádzajú radosť?

Predstavte si, že ste v zlej nálade. Ako sa z nej dostanete? Možno vás rozveselí priateľ, ktorý vám porozpráva vtipnú historku. Pre ľudí s hraničnou poruchou osobnosti (HPO) nie je regulácia emócií taká jednoduchá.

Emocionálna disregulácia je považovaná za jeden z hlavných znakov hraničnej poruchy osobnosti. Podľa štúdie Annegret Krause-Utz z univerzity v Leidene a jej kolegov (2025) je pre HPO charakteristická "zvýšená citlivosť na prežívanie emócií, ktoré sú intenzívnejšie a pretrvávajú dlhšie". Keď sa tieto emócie rozvinú, ľudia s HPO častejšie reagujú nezdravými spôsobmi, vrátane sebapoškodzovania a samovražedných pokusov.

Výskum v tejto oblasti sa doteraz zameriaval najmä na intrapersonálne stratégie regulácie emócií, teda na vnútorné mechanizmy zvládania. Novšie štúdie sa však začínajú zaoberať interpersonálnymi stratégiami, ktoré skúmajú, ako môže pomoc od druhých ľudí prispieť k zvládaniu emócií. Podobne ako v úvodnom príklade s priateľom, aj ľudia s HPO by sa mohli naučiť spoliehať na pomoc druhých pri regulácii emócií, s ktorou sami bojujú.

Na skúmanie interpersonálnej regulácie emócií použila Ute-Krause so svojím tímom inovatívnu experimentálnu metódu. Do štúdie zapojili 70 žien, ktoré spĺňali aspoň niektoré kritériá pre HPO. Úlohou účastníčok bolo zapamätať si sériu troch písmen na jednu sekundu, nasledovala 1,5 sekundová pauza a potom ďalšia séria troch písmen ("sonda") na dve sekundy. V polovici prípadov sa jedno z pôvodných troch písmen nachádzalo aj v sonde. Účastníčky mali stlačiť tlačidlo "áno" alebo "nie" podľa toho, či sa písmeno zo sondy nachádzalo v pôvodnej sade troch písmen.

Komentár redakcie: Ak patríte k ľuďom, ktorých dokážu ľahko rozveseliť druhí, možno vás prekvapí, že nie každý má túto schopnosť. Ak máte vo svojom okolí niekoho s HPO, možno ste si už všimli, aké ťažké je zasiahnuť, keď má zlý deň. Je pozoruhodné, ako veľmi môže táto ťažkosť s reguláciou emócií zasahovať do kognitívnych procesov. Možno, keď budete mať nabudúce problém so sústredením, skúste si vyčistiť hlavu od stresu. Je tiež užitočné vedieť, že sa môžete spoľahnúť na pomoc druhých pri návrate k rovnováhe. Táto nová štúdia osvetľuje doteraz nepochopenú črtu HPO. Pochopením, ako by ľudia s touto poruchou mohli ťažiť z pomoci od druhých, aj vy môžete lepšie zvládať svoj vlastný stres.

Emocionálny aspekt úlohy nastupoval počas intervalu sondy. V polovici prípadov účastníčky videli znamienko plus a v druhej polovici tvár. Tvár mohla byť šťastná, neutrálna, ustráchaná alebo nahnevaná. Cieľom bolo, aby účastníčky ignorovali tváre a sústredili sa na pamäťovú úlohu. Autori predpokladali, že ľudia s výraznejšími príznakmi HPO budú mať v pamäťovej úlohe horšie výsledky.

Okrem vyplnenia dotazníkov na meranie príznakov HPO účastníčky tiež odpovedali na otázky zamerané na meranie ich používania interpersonálnych stratégií regulácie emócií (IERQ). Tento dotazník obsahoval 4 podškály, ktoré hodnotili:

* **Zvyšovanie pozitívnych emócií:** Tendencia vyhľadávať spoločnosť druhých s cieľom zvýšiť pocity šťastia a radosti.

* **Získavanie nadhľadu:** Využívanie druhých na pripomenutie si, aby sa človek netrápil a že aj iní majú horšie problémy.

* **Sociálne modelovanie:** Pozorovanie, ako iní ľudia zvládajú danú situáciu.

* **Upokojovanie:** Vyhľadávanie druhých pre útechu a radosť.

Ako sa predpokladalo, skóre IERQ negatívne korelovalo s mierou príznakov HPO, a to najmä v prípade stratégie zvyšovania pozitívnych emócií. Taktiež, lepšie výsledky v pamäťovej úlohe predpovedali vyššie skóre IERQ. To však platilo len pre prípady bez rozptyľovania. Tretím hlavným zistením bolo, že ľudia s výraznejšími príznakmi HPO robili viac chýb v prípadoch s tvárami ako rozptyľovačmi, najmä s šťastnými tvárami. Posledným výsledkom bolo, že ľudia s vyššou mierou príznakov HPO, ktorí používali viac interpersonálnych emocionálnych stratégií, dosahovali lepšie výsledky v pamäťovej úlohe (bez rozptyľovačov).

Výskumný tím z Leidenskej univerzity dospel k záveru, že ich zistenia "poukazujú na zmenené spracovanie pozitívnych sociálnych podnetov, pravdepodobne na základe zmeneného systému valencie alebo odmeňovania pri HPO". Autori naznačujú, že ľudia s touto poruchou sa naučili báť intimity a neočakávajú, že od druhých dostanú emocionálnu pomoc. Po odmietnutí v skorých vzťahoch je pre nich ťažké spoliehať sa na kohokoľvek, kto by im poskytol všeobecnú sociálnu podporu.