Prečo mačky 'vrieskajú' na mužov viac? Môže to byť naša chyba

Nová štúdia odhaľuje, že mačky prispôsobujú svoju komunikáciu, pričom na mužov používajú hlasnejšie 'mňau', pretože tí menej vnímajú jemné signály. Zistite, prečo mačky 'kričia' na mužov a ako lepšie rozumieť ich reči tela.

Prečo mačky 'vrieskajú' na mužov viac? Môže to byť naša chyba
Zdroj: zmescience.com
Myslíte si, že vaša mačka na niekoho kričí viac ako na iných? Nová štúdia naznačuje, že mačky častejšie 'mňaukajú' na mužov ako na ženy. Dôvod? Muži si horšie všímajú jemné signály mačacej reči tela, takže mačky sa naučili zvýšiť hlas.

Mňaukanie nie je len zvuk. Je to komplexný jazyk. Nová štúdia sa zamerala na rozlíšenie rôznych odtieňov v mačacom 'mňau'. Vedci zaznamenávali správanie 31 mačiek pri vítaní ich majiteľov. Použili kamery pripevnené na hrudi majiteľov, aby zachytili prvé minúty po príchode domov. Z analýzy stoviek videí identifikovali 22 rôznych prejavov správania.

Výskumníci zdôraznili, že vítacie správanie je kľúčové pre sociálne interakcie zvierat. Slúži na vyjadrenie zámerov, upravenie vzťahov a posilnenie sociálnych väzieb. Zaujímavým zistením bol rozdiel v správaní mačiek v závislosti od pohlavia majiteľa. Mačky boli oveľa hlasnejšie, keď sa vrátil muž.

Vedúca výskumníčka Yasemin Salgırlı Demirbaş z Ankarskej univerzity ponúkla vysvetlenie: muži si jednoducho nevšímajú jemné signály. Predchádzajúce štúdie ukázali, že ženy sú verbálnejšie pri interakcii s domácimi miláčikmi a lepšie interpretujú tiché nuansy mačacej komunikácie. Ženy častejšie používajú aj tzv. 'reč zameranú na mačky' – vysoký, melodický tón, ktorý signalizuje priateľstvo. Muži sú, naopak, menej vnímaví. Preto mačka usúdi, že jemné pohyby chvostom nestačia a potrebuje výraznejší prejav.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša zaujímavý pohľad na komunikáciu medzi mačkami a ľuďmi. Ukazuje, že mačky nie sú len sebecké tvory, ale aktívne prispôsobujú svoje správanie, aby sa dohovorili s nami, ich majiteľmi. Zistenie, že muži potrebujú 'hlasnejšie' prejavy mačacej náklonnosti, je vtipné, ale aj poučné. Nabáda nás to k tomu, aby sme sa viac zamysleli nad tým, ako komunikujeme so svojimi mačacími spoločníkmi a aby sme sa snažili lepšie rozumieť ich jemným signálom. Je to pripomienka, že komunikácia je obojsmerná ulica a že sa môžeme učiť jeden od druhého – aj od našich mačiek.

Je mylné domnievať sa, že mačkám na majiteľoch nezáleží. Ich signály sú len tichšie a menej preskúmané ako u psov. A pretože výskum mačiek v laboratóriu je náročný, často sa spoliehame na výpovede majiteľov, čo prináša subjektívne skreslenia. Táto štúdia sa tomuto vyhla tým, že sa zamerala výhradne na videozáznamy.

Výskumníci identifikovali kľúčové správanie pri mačacom vítaní: zdvihnutý chvost (signalizuje priateľský zámer), priblíženie sa a obtieranie (výmena pachov). Ide o mačaciu verziu objatia a potrasenia rukou. Štúdia ukázala, že táto skupina prejavov náklonnosti bola konzistentná bez ohľadu na vek alebo rasu mačky. Jediný faktor, ktorý ovplyvnil intenzitu interakcie, bolo pohlavie človeka.

Štúdia vyvracia teóriu 'lásky cez misku', ktorá tvrdí, že mačky nás majú rady len kvôli jedlu. Výskumníci sledovali správanie súvisiace s jedlom (napríklad beh k miske) spolu so sociálnym vítaním. Ak by teória 'lásky cez misku' platila, očakávali by sme úzku spojitosť medzi obtieraním sa a hľadaním jedla. To sa však nepotvrdilo. Správanie súvisiace s jedlom bolo štatisticky nezávislé od sociálneho vítania. Mačky nevítali majiteľov len kvôli jedlu, ale kvôli návratu do sociálnej skupiny. Záver štúdie je, že 'motivácia jedlom nie je primárnym hnacím motorom správania v kontexte vítania'.

Štúdia má aj svoje obmedzenia. Išlo o relatívne malú vzorku mačiek a bola vykonaná v Turecku. Autori poznamenávajú, že kultúrne faktory mohli zohrať úlohu. V Turecku tradičné rodové roly môžu ovplyvniť spôsob, akým muži prejavujú emócie alebo komunikujú so zvieratami. Ak sú tureckí muži kultúrne podmienení byť menej verbálni voči roztomilým zvieratám, miestne mačky možno museli vynaložiť viac úsilia na prekonanie tohto ticha. Zatiaľ nevieme, či mačka v New Jersey alebo Tokiu vníma rod rovnako.

Napriek tomu zostáva kľúčové zistenie: mačky komunikujú s ľuďmi odlišne, na základe toho, čo považujú za najefektívnejší spôsob. Neustále čítajú naše signály, kontrolujú našu odozvu a prispôsobujú svoj tón, aby dosiahli svoje. Takže keď nabudúce vojdete do dverí a vaša mačka začne 'kričať', neberte to ako sťažnosť. Berte to ako kompliment. Vaša mačka analyzovala váš komunikačný štýl, usúdila, že nie je dokonalý, a preberá iniciatívu, aby ste pochopili tú najdôležitejšiu správu dňa: som rád, že si doma!