Prečo mužov viac trápia zubné kazy a ochorenia ďasien? Nový výskum odhaľuje príčinu.
Nový výskum odhaľuje, prečo majú muži vyššiu náchylnosť na ochorenia ďasien a zubné kazy. Kľúčom je zápalová reakcia spojená s mužským pohlavným systémom.
Vedci zistili, prečo muži častejšie trpia zubnými ochoreniami a v horšej miere ako ženy. Identifikovali špecifický zápal, ktorý je za tým. Objav môže viesť k lepšej liečbe pre obe pohlavia.
Výskumníci z University of North Carolina v Chapel Hill (UNC-Chapel Hill) identifikovali zápalový proteín interleukín-1 beta (IL-1β), ktorý u mužov zvyšuje aktivitu periodontitídy, čím zosilňuje symptómy ochorenia vedúceho k strate zubov. Hoci je známe, že muži sú postihnutí týmto ochorením viac, štúdie sa doteraz zameriavali skôr na správanie mužov – napríklad na horšiu ústnu hygienu alebo menej časté návštevy zubára – ako na príčinu ich vyššej náchylnosti. Zatiaľ čo zlé návyky v čistení zubov môžu viesť k vzniku periodontitídy, zápalová reakcia organizmu je to, čo časom zhoršuje symptómy.
Interleukíny (IL) sú skupina cytokínov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri aktivácii a diferenciácii imunitných buniek a majú prozápalové aj protizápalové vlastnosti. IL-1β sa podieľa na sprostredkovaní neurozápalu a bol spájaný s cievnou mozgovou príhodou, Alzheimerovou chorobou a sklerózou multiplex, ako aj s ochoreniami očí vrátane glaukómu a vekom podmienenej makulárnej degenerácie.
Analýzou 6 200 ľudských vzoriek v rámci troch štúdií vedci zistili, že muži majú výrazne vyššie hladiny IL-1β v tekutine, ktorá sa nachádza v gingiválnom priestore – priestore v tvare písmena V medzi ďasnom a zubom. Táto aktivita môže spôsobiť výraznejšiu stratu ďasien a kostí pri infekcii.
Komentár redakcie: Výskum z UNC-Chapel Hill odhaľuje nový pohľad na rozdiely v zubnom zdraví medzi mužmi a ženami. Identifikácia interleukínu-1 beta ako kľúčového faktora pri mužskej periodontitíde otvára dvere pre cielenejšiu liečbu a prevenciu.
„Naša práca, ktorá mení paradigmu, nielenže poukazuje na inflamasóm ako na príčinného pôvodcu periodontitídy u mužov, ale tiež demonštruje jasnú cestu pre vývoj terapeutík rozdelených podľa pohlavia v parodontológii,“ uviedla Julie Marchesan z UNC Adams School of Dentistry. „Pred touto prácou sa predpokladalo, že inflamasóm má rovnakú úlohu pri vývoji zápalových stavov u žien aj u mužov.“
Na myšom modeli vedci zistili, že samce majú výrazne vyššiu sekréciu IL-1β ako samice, čo zodpovedá tomu, čo sa pozoruje u ľudí. Myši, ktoré boli vyšľachtené s deléciami génu inflamasómu, zaznamenali menšiu stratu kostnej hmoty pri zubnom ochorení a zvieratá liečené experimentálnym inhibítorom kaspázy-1/4 – ktorý blokoval prirodzenú reakciu organizmu na IL-1β – mali významné zníženie počtu zápalových buniek infiltrujúcich do tkaniva.
To sa však pozorovalo len u samcov – a keď vedci odstránili semenníky, inhibítor kaspázy-1/4 už nebol účinný pri potláčaní zápalovej reakcie vedúcej k strate kostí a ďasien. U samíc myší s odstránenými vaječníkmi sa neprejavili žiadne zmeny, čo ďalej naznačuje, že mužský reprodukčný systém je neoddeliteľne spojený s týmto špecifickým správaním imunitného systému.
„Zistili sme, že inflamasómom indukovaný interleukín-1 beta (IL-1β) predstavuje mechanizmus závislosti od pohlavia v troch súboroch ľudských údajov, čo je mechanisticky overené v štúdiách na myšiach,“ napísali výskumníci. „Okrem toho, zacielenie na inflamasóm zmierňuje resorpciu kostí v periodonciu, ktorá je závislá od pohlavia.“
Potlačenie IL-1β zatiaľ nebolo preukázané v ľudských ústach, ale vykazuje veľký potenciál. Objav otvára cestu nielen pre výskum mechanizmov, ktoré sú základom zápalových ochorení špecifických pre pohlavie, ale aj pre vývoj liečby zameranej na inflamasóm, ktorá by mohla pomôcť zabrániť progresii periodontitídy. Mohol by tiež pomôcť vedcom pochopiť, ako ochorenie postupuje v ženskej biológii, ak nie je spôsobené aktivitou IL-1β.
Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) má dva z piatich dospelých Američanov vo veku 30 rokov alebo starších určitý stupeň periodontitídy, pričom ňou trpí približne jeden z dvoch mužov v porovnaní s jednou z troch žien.
„Naše zistenia podporia vývoj terapií, ktoré sa zameriavajú na inflamasóm a môžu špecificky prospieť mužským pacientom, a zároveň pripravia cestu pre objav biologických mechanizmov zodpovedných za periodontitídu u žien,“ dodala Marchesan.
