Prečo narcisti neznášajú pocit podriadenosti?

Byť v sociálnej situácii, kde sa musíte podriadiť vedeniu iných, môže byť pre narcistov mimoriadne ťažké. Nová štúdia odhaľuje, prečo je pre nich strata kontroly taká neprípustná.

V bežných sociálnych interakciách sa občas musíme podriadiť autorite iných, alebo čeliť situáciám, kde dominancia iného človeka obmedzuje našu vlastnú vôľu. Ako reagujeme na takéto prejavy moci? Môžeme ustúpiť, alebo sa pokúsiť o protiútok. Pre ľudí s vysokou mierou narcizmu môže byť cudzia autorita neznesiteľná. Narcizmus a túžba po moci sú totiž často spojené. Narcisti sa vnímajú ako nadradení, a preto im príkazy od iných pripadajú ako urážka. Otázkou je, či dokážu zmobilizovať sily na odpor, alebo sa emocionálne zrútia a stiahnu sa do seba.

**Interpersonálny pohľad na narcizmus**

Nová štúdia od Elizabeth Edershile z Rutgers University a Aidana Wrighta z University of Michigan (2025) ukazuje, že interpersonálne situácie sú pre osobnosť ako ihrisko, kde sa prejavujú individuálne rozdiely v schopnosti fungovať. Moderná integratívna interpersonálna teória (CIIT) tvrdí, že existuje silná väzba medzi interpersonálnou situáciou a úspešným (alebo neúspešným) fungovaním.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje dôležitosť interpersonálnych vzťahov pri pochopení narcizmu. Zraniteľní narcisti sú obzvlášť citliví na vnímanie dominancie a odmietnutia, čo môže viesť k silným emocionálnym reakciám. Pochopenie týchto dynamík môže pomôcť zlepšiť vzťahy s ľuďmi s narcistickými črtami.

CIIT definuje túto väzbu tak, že vychádza z chápania seba ako systému, ktorý pozostáva zo „seba-systému“ a „afektívneho systému“ u vás aj u osoby, s ktorou komunikujete. Každý systém má dve dimenzie: agentúru (presadzovanie vlastnej moci) a spoločenstvo (pocit sociálneho prepojenia). Svoj seba-systém premietame do interakcií s inou osobou, ktorá rovnako premieta svoj systém na nás, čo umožňuje vzájomné vnímanie. Naše správanie ovplyvňuje druhú osobu a naopak. Výsledkom tohto zložitého procesu sú dimenzie dominancie a vrelosti.

CIIT definuje psychopatológiu ako odchýlky v tejto interakcii, ktoré vedú k maladaptívnym slučkám. Narcizmus z pohľadu CIIT možno vnímať ako „pocit seba a emócií, ktoré sú prehnané a zle zladené s požiadavkami mnohých interpersonálnych situácií“. Narcistu vyvedie z rovnováhy, keď interakcia ohrozuje jeho pocit nadradenosti.

Je dôležité si uvedomiť, že existujú dva typy narcizmu: grandiózny a zraniteľný. Grandiózni narcisti žijú s presvedčením o vlastnej výnimočnosti. Ľudia so zraniteľnou formou majú krehké sebavedomie a buď sa vyhýbajú situáciám, ktoré ohrozujú ich pocit seba samého, alebo sa pokúšajú o protiútok. Medzi emocionálne reakcie narcistov, najmä tých zraniteľných, pri ohrození patrí „zúfalá snaha“ o „návrat do stavu nadradenosti a narcistickej grandiozity“.

**Testovanie CIIT na narcistoch v podriadenej pozícii**

S cieľom zistiť, či CIIT poskytuje vhodný rámec na pochopenie reakcií narcistov na dominanciu, výskumníci z Rutgers a University of Michigan zhromaždili údaje zo štyroch vzoriek, ktoré zahŕňali dospelých z bežnej populácie, študentov, klinické vzorky a pacientov so samovražednými sklonmi (ktorí slúžili ako kontrolná skupina). Výskum kombinoval laboratórne sedenia (vyplňovanie dotazníkov) a hodnotenia interakcií v reálnom čase („AA“) trvajúcich minimálne 5 minút, s viacerými dotazníkmi denne (6 alebo 7) počas niekoľkých dní (od 7 do maximálne 21).

Po vyhodnotení narcizmu pomocou štandardných metód v laboratóriu pokračovala fáza AA s každodennými hodnoteniami. Účastníci používali vizuálnu posuvnú stupnicu na hodnotenie dominantného a afirmatívneho správania u seba aj u druhej osoby. Dimenziou dominancie bolo možné hodnotiť od -50 („prispôsobivý/podriadený/bojazlivý“) do 50 („asertívny/dominantný/kontrolujúci“). Afirmatívna dimenzia sa pohybovala od -50 („chladný/odstupujúci/nepriateľský“) do 50 („teplý/priateľský/starostlivý“). Účastníci tiež hodnotili svoj negatívny afekt pomocou emócií ako nervozita, smútok, hnev a podráždenosť.

Skúste si tieto hodnotenia sami na niektorých zo svojich nedávnych interakcií, hodnotiac seba a osobu, s ktorou ste naposledy viedli rozhovor. Ako dobre tieto dimenzie zachytili, čo sa medzi vami dialo z vášho pohľadu, a ako ste sa počas tejto interakcie cítili? Sami vidíte, aké jednoduché je použiť túto sadu stupníc a potenciálne, aké informatívne to môže byť, pokiaľ ide o reakcie, ktoré rozhovor vyvolal.

Edershile a Wright použili komplexné štatistické modely na overenie hypotéz, že narcizmus zosilňuje vzťah medzi vnímaním dominancie a negatívnymi emocionálnymi reakciami. Zistenia podporili predpovede CIIT, ale silnejšie dôkazy sa našli pre úlohu zraniteľného narcizmu v porovnaní s grandióznym. Možno preto, že údaje boli založené na sebazhodnotení, nemal narcizmus žiadne osobitné účinky na prejav dominancie alebo afiliácie zo strany účastníka.

Autori poznamenávajú, že nikto nemá rád, keď je v interakcii dominantný. Ale pre ľudí s vysokou mierou zraniteľného narcizmu sú tieto interakcie obzvlášť znepokojujúce.

Jedným zo spôsobov, ako interpretovať interakcie, ktoré ohrozujú zraniteľného narcistu, je, že ohrozujú jeho pocit statusu alebo sebaúcty. Autori sa však domnievajú, že nejde o ohrozenie statusu, ale o sociálne prijatie. Kombinácia dominancie a nedostatku vrelosti spúšťa u zraniteľného narcistu emocionálnu disreguláciu.

**Čo zistenia znamenajú pre každodenný život narcistu**

Dnes už vieme, že vnímanie toho, že sme ovládaní a odmietaní, môže uvrhnúť zraniteľných narcistov do emocionálnej špirály. Keď nabudúce uvidíte niekoho, koho poznáte, či už osobne alebo z diaľky (v médiách), kto reaguje s neprimeraným hnevom, smútkom alebo túžbou po odplate za zmarenie, môžete vnímať jeho reakciu nielen ako dôsledok poruchy osobnosti, ale aj ako dôsledok neprimeranej citlivosti na interpersonálne odmietnutie a moc.

Nemusíte mať s týmto človekom súcit, hoci CIIT poskytuje užitočný rámec na jeho pochopenie. Ak však máte vzťah s niekým, koho máte radi, alebo s kým sa cítite blízko a kto prejavuje takéto správanie, môžete vidieť, aké dôležité je pomôcť mu zvládať jeho emócie, keď má pocit, že ho niekto tlačí do kúta. Láskavejší a jemnejší prístup môže znížiť napätie a možno časom pomôcť tejto osobe získať väčšiu vnútornú rezervu.

Ľudia s vysokou mierou narcizmu môžu byť nároční na interakciu, najmä keď ide o test vôle. Pochopením toho, ako ich pohľad na svet a na seba ovplyvňuje tieto interakcie, môžete pomôcť rozvíjať hladšie a uspokojivejšie vzťahy.