Prečo netopiere nedostávajú rakovinu? Vedci odhalili ich tajomstvo

Netopiere, drobné cicavce s dlhovekosťou, ktorá prekvapuje vedcov, vykazujú pozoruhodnú odolnosť voči rakovine. Nová štúdia odhaľuje, ako táto schopnosť súvisí s ich jedinečnou genetikou a imunitným systémom.

Tím z University of Rochester sa zameral na štyri druhy netopierov a ich schopnosť vzdorovať starnutiu a rakovine. Zistili, že táto odolnosť spočíva v troch hlavných faktoroch: silnom géne potláčajúcom nádory, samoregenerujúcich sa chromozómoch a imunitnom systéme, ktorý reaguje účinne, ale nie prehnane.

Riziko rakoviny zvyčajne stúpa s vekom, keďže každé delenie bunky zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia DNA. U netopierov, ktoré sa dožívajú nezvyčajne vysokého veku, to však neplatí. Štúdia ukázala, že netopier hrdzavý (Myotis lucifugus) má dve funkčné kópie kľúčového génu p53, ktorý potláča nádory, zatiaľ čo ľudia majú len jednu.

"Vysoká hladina p53 v tele môže zabíjať rakovinové bunky skôr, ako sa stanú škodlivými, a to procesom známym ako apoptóza," vysvetľuje Vera Gorbunova, jedna z vedúcich štúdie. Netopiere tak dokážu účinnejšie eliminovať poškodené bunky.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša nový pohľad na boj proti rakovine a poukazuje na evolučné adaptácie netopierov ako inšpiráciu pre budúci výskum a terapeutické stratégie. Kombinácia silnejšej p53, obmedzeného zápalu a kontrolovanej telomerázy by mohla byť kľúčom k zdravej dlhovekosti a prevencii rakoviny.

Okrem toho majú netopiere dlhé teloméry, konce chromozómov, ktoré sa pri každom delení skracujú. U netopierov sa však teloméry s vekom takmer neskracujú, čo umožňuje regeneráciu tkanív bez rizika vzniku nádorov. Aktivita telomerázy, enzýmu udržujúceho teloméry, je prísne kontrolovaná, aby sa predišlo nekontrolovanému rastu buniek.

Tretím dôležitým faktorom je imunitný systém netopierov, ktorý rýchlo rozpoznáva nebezpečenstvo, ale reaguje pokojne. Netopiere tlmia zápalové reakcie, ktoré často prispievajú k vzniku rakoviny v starnúcich tkanivách. To umožňuje efektívne odstraňovanie vírusov a poškodených buniek bez rozsiahleho poškodenia okolitého tkaniva.

Objav rozšírených receptorov pre prirodzené zabíjačské bunky v genómoch netopierov naznačuje nepretržitý dohľad nad bunkami a rýchlu reakciu na abnormality.

Zistenia o netopieroch by mohli viesť k novým stratégiám v boji proti rakovine u ľudí. Experimentálne lieky sa už zameriavajú na zvýšenie aktivity p53 v nádoroch. Úspešná aplikácia tohto princípu by mohla viesť k preventívnym terapiám pre rizikové skupiny alebo osoby s dedičnými mutáciami rakoviny. Netopiere neponúkajú zázračný gén, ale skôr návod na riadenie bunkového rizika, umožňujúci opravu, rast a pomalé starnutie.