Prečo s vekom strácame zvedavosť? Výskum odhaľuje prekvapivé zistenia
Nový výskum odhaľuje, že tendencia vyhýbať sa informáciám začína už v detstve a môže mať vážne dôsledky pre jednotlivcov aj celú spoločnosť.
Štúdia zistila, že už v detstve sa začíname vyhýbať informáciám, ktoré by mohli vyvolať negatívne emócie. Prečo s vekom strácame zvedavosť a ako sa tomu dá zabrániť?
Vedci z University of Chicago odhalili, že už sedemročné deti sa začínajú vyhýbať informáciám, ak očakávajú negatívne emócie. Tento jav, známy ako „efekt pštrosa“, sa prejavuje aj v dospelosti, keď sa radšej vyhýbame správam alebo kontrole bankového účtu, aj keď by nám znalosti mohli pomôcť.
Výskumníci sledovali 320 detí vo veku od päť do desať rokov. Zistili, že mladšie deti aktívne vyhľadávali nové poznatky, zatiaľ čo u starších detí sa prejavovala tendencia vyhýbať sa informáciám, ktoré by mohli vyvolať negatívne emócie.
Radhika Santhanagopalan, postdoktorandská výskumníčka, sa pýta: „Prečo sú deti tak zvedavé, ale v dospelosti sa vyhýbame informáciám? Čo spôsobuje túto zmenu?“
Komentár redakcie: Tento výskum vrhá nové svetlo na to, ako sa vyvíja naša zvedavosť a prečo s vekom strácame záujem o nové informácie. Upozorňuje na dôležitosť kritického myslenia a prekonávania tendencie vyhýbať sa informáciám, ktoré by mohli spochybniť naše presvedčenia.
Výskum identifikoval päť dôvodov, prečo sa vyhýbame informáciám: vyhýbanie sa negatívnym emóciám, negatívnym informáciám o vlastnej obľúbenosti, spochybňovaniu presvedčení, ochrane preferencií a konaniu vo vlastnom záujme.
Experiment, v ktorom deti hodnotili obľúbené a menej obľúbené sladkosti, ukázal, že staršie deti sa vyhýbali informáciám o škodlivosti obľúbených sladkostí, ale boli ochotné učiť sa o negatívnych účinkoch tých, ktoré nemajú radi.
Ďalší experiment odhalil „morálny priestor na manévrovanie“, keď sa ľudia vyhýbajú informáciám v záujme seba, no tak, aby to nevyzeralo sebecky. Staršie deti odmietali zistiť, koľko nálepiek získa ich partner, aby sa vyhli pocitu viny pri výbere výhodnejšej možnosti pre seba.
Zaujímavé bolo, že deti sa nevyhýbali informáciám o svojich schopnostiach, napríklad o výsledkoch testov. Vedci to vysvetľujú tým, že škola podporuje rast a zmenu, takže zlý výsledok vnímajú ako krok k zlepšeniu.
V dospelosti môže mať vyhýbanie sa informáciám vážne osobné a spoločenské dôsledky, ako napríklad prehlbovanie politickej polarizácie. Vedci odporúčajú aktívne sa zamyslieť nad dôvodmi vyhýbania sa informáciám a prehodnotiť ich vnímanie, aby sme uprednostnili dlhodobé výhody pred krátkodobým nepohodlím.
„Ľudia majú tendenciu riešiť neistotu, ale ak je hrozivá, prechádzajú k vyhýbaniu sa,“ hovorí Santhanagopalan. „Dôležité je tolerovať a prijať určitú úroveň neistoty, aby sme sa vyhli vyhýbaniu sa informáciám.“
