Prečo v časoch krízy volíme silných vodcov? Štúdia odhaľuje evolučný základ.

Nový výskum zistil, že v časoch krízy a vnímania vonkajšieho ohrozenia sa zvyšuje podpora vodcov s dominantnými črtami. Tento jav je zrejme hlboko zakorenený v ľudskej psychike.

Prečo v časoch krízy volíme silných vodcov? Štúdia odhaľuje evolučný základ.
Zdroj: psypost.org
Medzinárodná štúdia ukazuje, že ľudia vnímajúci hrozby uprednostňujú dominantných a autoritárskych lídrov. Výskum z 25 krajín naznačuje, že tento sklon má evolučný pôvod a je spojený so snahou o prežitie.

Ľudia po celom svete v časoch konfliktov inklinujú k silným vodcom, čo naznačuje evolučný základ tejto preferencie. Výskumníci zistili, že vnímanie, ako aj reálna prítomnosť konfliktu zvyšujú preferencie pre lídrov s dominantnými črtami. Tento jav by mohol byť pozostatkom z čias, keď silné vedenie zvyšovalo šance na prežitie.

Počas vojnových období alebo sociálnych nepokojov sa často dostávajú k moci silné osobnosti, avšak prečo tomu tak je? Prečo často uprednostňujeme dominantných vodcov pred tými, ktorí sú vľúdni a kompetentní? Odpoveď môže byť zakorenená v evolučnej psychológii.

Výskumníci z Vrije Universiteit Amsterdam a Aarhus University zistili, že moderní ľudia si zachovali inštinkt nasledovať dominantného vodcu v obdobiach ohrozenia. Zistenia podporuje rozsiahly výskum s viac ako 5000 účastníkmi z rôznych krajín.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie poukazujú na dôležitý aspekt ľudskej psychiky, ktorý môže vysvetľovať pretrvávajúcu popularitu silných vodcov, najmä v neistých časoch. Je však dôležité si uvedomiť, že inštinktívna reakcia na ohrozenie nemusí byť vždy najlepším riešením v modernom svete. Kritické myslenie a zvažovanie alternatívnych prístupov sú kľúčové pre predchádzanie zbytočným konfliktom a zachovanie občianskych slobôd.

Účastníci boli náhodne rozdelení do troch skupín: vojnová, mierová a kontrolná. Ľudia vo vojnovej skupine mali predstaviť, že ich krajina je pod hrozbou, zatiaľ čo tí v mierovej skupine si mali predstaviť pokojnú situáciu. Následne si mali vybrať z dvojice tvárí tú, ktorá by ich mala viesť.

Vo vojnovej skupine preferovali dominantnejšie vyzerajúce tváre. Celkovo v 19 z 25 krajín sa tento trend potvrdil. Okrem toho účastníci vo vojnovej skupine priamo uprednostňovali dominanciu pred vľúdnosťou.

Výskum potvrdil, že ľudia s autoritárskymi sklonmi a presvedčením o nebezpečnosti sveta častejšie volia dominantných vodcov. Podobný trend sa ukázal aj v krajinách s históriou konfliktov a vysokými výdavkami na armádu.

Aj keď štúdia podporuje teóriu vplyvu konfliktu, má určité obmedzenia. Väčšina účastníkov bola vzdelaná a získaná online, čo môže obmedziť zovšeobecnenie na širšie populácie. Vedci tiež dodávajú, že hoci boli experimentálne scenáre navrhnuté tak, aby boli čo najrealistickejšie, výsledky sú založené na subjektívnych preferenciách účastníkov.