Prečo žijú mačky dlhšie ako psy? Mozog a gény ponúkajú odpovede
Výskum naznačuje, že genetické predispozície a vývoj imunitného systému zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní dĺžky života u cicavcov, pričom mačky majú v tomto smere výhodu.
Nová štúdia odhaľuje, že dlhovekosť mačiek môže súvisieť s ich rozsiahlejším mozgom a sofistikovanejším imunitným systémom, čím odhaľuje evolučné tajomstvá dlhšieho života.
Prečo sa mačky dožívajú vyššieho veku ako psy? Najnovší výskum naznačuje, že dlhší život cicavcov, ako sú mačky, môže byť prepojený s väčším mozgom a komplexnejším imunitným systémom. Medzinárodný tím vedcov z University of Bath skúmal evolučné rozdiely medzi druhmi cicavcov a zistil, že druhy s väčším mozgom a dlhšou životnosťou majú tendenciu investovať viac do génov súvisiacich s imunitou. Zistenia ukazujú, ako rozsiahle genomické zmeny, a nie jednotlivé gény, formujú dlhovekosť.
Vedci skúmali maximálny potenciál dĺžky života (MLSP) 46 druhov cicavcov a zmapovali gény zdieľané medzi týmito druhmi. MLSP predstavuje najdlhšiu zaznamenanú dĺžku života druhu, na rozdiel od priemernej dĺžky života, ktorá je ovplyvnená faktormi ako predácia a dostupnosť potravy a iných zdrojov. Zistenia publikované v časopise Scientific Reports ukázali, že dlhoveké druhy mali väčší počet génov patriacich do rodín génov spojených s imunitným systémom, čo naznačuje, že to je hlavný mechanizmus, ktorý poháňa evolúciu dlhšej životnosti u cicavcov.
Napríklad delfíny a veľryby, s relatívne veľkým mozgom, majú maximálnu dĺžku života 39, respektíve až 100 rokov, zatiaľ čo druhy s menším mozgom, ako napríklad myši, sa môžu dožiť len jeden alebo dva roky. Existovali však aj druhy, ako napríklad krtko-potkany, ktoré tomuto trendu vzdorovali a dožívali sa až 20 rokov napriek ich menšiemu mozgu. Aj netopiere žili dlhšie, ako by sa dalo očakávať vzhľadom na ich malý mozog, ale keď boli analyzované ich genómy, oba tieto druhy mali viac génov spojených s imunitným systémom.
Komentár redakcie: Táto štúdia poskytuje cenný pohľad na genetické a evolučné faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku života u cicavcov. Identifikácia kľúčovej úlohy imunitného systému a veľkosti mozgu v dlhovekosti otvára nové možnosti pre výskum v oblasti starnutia a chorôb súvisiacich s vekom.
Výsledky naznačujú, že imunitný systém je ústredný pre udržanie dlhšieho života, pravdepodobne odstraňovaním starnúcich a poškodených buniek, kontrolou infekcií a prevenciou tvorby nádorov. Štúdia ukazuje, že nielen malé mutácie (ako v jednotlivých génoch alebo dráhach), ale aj rozsiahlejšie genomické zmeny (duplikácia a rozšírenie celých rodín génov) môžu byť rozhodujúce pri formovaní dĺžky života.
Dr. Benjamin Padilla-Morales z Milner Centre for Evolution a Department of Life Sciences University of Bath, bol prvým autorom štúdie. Povedal: „Už nejaký čas je známe, že relatívna veľkosť mozgu koreluje s dlhovekosťou – tieto dve charakteristiky majú spoločnú evolučnú cestu a mať väčší mozog potenciálne ponúka behaviorálne výhody. Naša štúdia však tiež zdôrazňuje prekvapujúcu úlohu imunitného systému nielen v boji proti chorobám, ale aj v podpore dlhšieho života v rámci evolúcie cicavcov. Druhy s väčším mozgom nežijú dlhšie len z ekologických dôvodov; ich genómy tiež vykazujú paralelné rozšírenia v génoch spojených s prežitím a údržbou. To ukazuje, že veľkosť mozgu a odolnosť imunity akoby kráčali ruka v ruke v evolučnej ceste k dlhšiemu životu.„ Vedci plánujú ďalej skúmať gény súvisiace s rakovinou, ktoré boli zdôraznené v štúdii, aby ďalej odhalili vzťah medzi týmito génmi a dĺžkou života a pochopili, prečo existuje taký rozdiel v dĺžke života u cicavcov.
