Prehnané zameranie na vzhľad znižuje schopnosť vcítiť sa, tvrdí štúdia
Výskum ukázal, že prehnané zaoberanie sa vlastným vzhľadom môže negatívne ovplyvniť schopnosť empatie a porozumenia druhým, čo vedie k zhoršeným sociálnym interakciám a psychickej pohode.
Nová štúdia odhaľuje, že ženy, ktoré sa príliš sústredia na svoj vzhľad a vnímajú sa ako objekty, majú tendenciu menej chápať pocity a myšlienky druhých. Tento jav je spojený aj s pocitmi menejcennosti a dehumanizácie.
Sebavnímanie ako objekt, kedy jedinec, najmä ženy, hodnotí svoju hodnotu primárne na základe vzhľadu, vedie k neustálemu monitorovaniu zovňajšku a porovnávaniu sa s často nedosiahnuteľnými ideálmi krásy. Tento tlak môže viesť k pocitom hanby za vlastné telo, úzkosti v sociálnych situáciách, poruchám príjmu potravy a depresii. V sexuálnom živote sa táto tendencia prejavuje zameraním sa na vzhľad namiesto na prežívanie potešenia.
Výskumníci pod vedením Gian Antonia Di Bernarda skúmali, či sebavnímanie ako objekt ovplyvňuje schopnosť vnímať emócie a stavy mysle iných ľudí. Predpokladali, že ženy, ktoré sa takto vnímajú, budú mať nižšiu úroveň empatie, slabšie schopnosti „teórie mysle“ (schopnosť pochopiť, že iní majú vlastné myšlienky a ciele) a vyššiu tendenciu k sebadehumanizácii (vnímavanie seba ako menej hodnotnej osoby).
Tri štúdie realizované na vzorke talianskych heterosexuálnych žien potvrdili tieto hypotézy. Ženy s vyššou mierou sebavnímania ako objekt vykazovali nižšiu úroveň empatie, vrátane kognitívnej (schopnosť vžiť sa do situácie iného) a afektívnej empatie (súcit). Zároveň vykazovali vyššiu mieru sebadehumanizácie. Tretia štúdia preukázala, že sebadehumanizácia je spojená so slabšími schopnosťami „teórie mysle“.
Komentár redakcie: Zistenia naznačujú, že negatívny obraz vlastného tela má škodlivý vplyv nielen na vnútorné prežívanie, ale aj na schopnosť porozumieť druhým. Autori štúdie zdôrazňujú potrebu spochybňovať kultúru sebavnímania ako objekt a podporovať zdravšie a autentickejšie vnímanie seba. Hoci štúdia prebiehala len na talianskych ženách, jej výsledky poukazujú na dôležitý problém, ktorý si vyžaduje ďalší výskum aj v iných kultúrnych kontextoch.
