Prekvapivé zistenia: Štúdia odhaľuje preferenciu ženskosti v mužských tvárach naprieč kultúrami

Nová štúdia publikovaná v Journal of Experimental Psychology: General prináša prekvapivé zistenia o vnímaní atraktivity. Ukazuje, že preferencie pre ženské a mužské črty tváre sa líšia v závislosti od kultúrneho prostredia a sexuálnej orientácie.

Štúdia sa zamerala na pochopenie, ako kultúra a sexuálna orientácia ovplyvňujú vnímanie atraktivity. Vedci zistili, že preferencie pre črty tváre sú rôznorodé a ovplyvnené aj pohlavím a etnickou príslušnosťou hodnotených tvárí. Prekvapivo, naprieč všetkými skúmanými skupinami sa len zriedka objavila preferencia pre výrazne mužské mužské tváre.

Výskumníci chceli doplniť medzeru v existujúcich štúdiách o atraktivite tváre. Predchádzajúce práce často poukazovali na to, že ľudia považujú za atraktívne tváre s výraznejšími ženskými alebo mužskými črtami, čo má vplyv na romantický záujem a dokonca aj na šance na trhu práce.

Avšak, tieto štúdie boli prevažne obmedzené na heterosexuálnych, belošských účastníkov zo západných krajín a ich hodnotenia sa týkali najmä belošských tvárí. Táto nová štúdia rozšírila záber o účastníkov z dvoch odlišných kultúr – bielej britskej a východoázijskej japonskej – a zahrnula bisexuálnych jedincov popri heterosexuálnych a homosexuálnych.

Komentár redakcie: Štúdia potvrdzuje, že vnímanie atraktivity je vysoko subjektívne a ovplyvnené kultúrnymi a osobnými faktormi. Zistenia vyvracajú zjednodušujúce predstavy o preferenciách a zdôrazňujú dôležitosť inkluzívneho výskumu, ktorý zohľadňuje rozmanitosť ľudských skúseností.

"Hodnotenie atraktivity má dôležité dôsledky. Ovplyvňuje správanie v sexuálnych/romantických kontextoch, ale aj to, ako sú ľudia vnímaní vo všeobecnosti," uviedla autorka štúdie Thora Bjornsdottir, odborná asistentka psychológie na University of Stirling.

"Hovoríme tomu 'halo efekt', čo je jav, keď sú ľudia považovaní za atraktívnejších vnímaní pozitívnejšie aj v iných aspektoch, ako napríklad priateľskejší a úspešnejší. Pochopenie toho, čo ľudia považujú za atraktívne, je preto dôležité."

Bjornsdottir vysvetlila: "Mnohé predchádzajúce výskumy ukazujú, že ženskosť/mužskosť tváre silne predpovedá jej atraktivitu. Avšak, väčšina z týchto výskumov sa zameriavala na to, čo bieli heterosexuálni ľudia považujú za atraktívne na bielych tvárach – a to nemusí nutne platiť pre iné skupiny ľudí. Chceli sme otestovať rozmanitejšiu vzorku, aby sme lepšie pochopili, čo rôzni ľudia považujú za atraktívne na tvárach."

"Preto sme oslovili bisexuálne, homosexuálne a heterosexuálne ženy a mužov z Veľkej Británie a Japonska a požiadali sme ich, aby hodnotili atraktivitu východoázijských a bielych tvárí. Dôležité je, že sme experimentálne manipulovali so stupňom ženskosti/mužskosti tvárí."

Výskumníci získali viac ako 1 500 účastníkov: 1 018 bielych britských a 574 východoázijských japonských jedincov vo veku od 18 do 40 rokov. Vzorka zahŕňala približne rovnaký počet mužov a žien, pričom účastníci boli kategorizovaní ako heterosexuálni, bisexuálni alebo homosexuálni. Použili fotografie tvárí z databázy Chicago Face Database, pričom vybrali 160 unikátnych tvárí – po 40 východoázijských a bielych mužov a žien. Tieto obrázky boli digitálne upravené, aby vytvorili mužskejšie alebo ženskejšie verzie každej tváre.

Každý účastník absolvoval dve rôzne úlohy. V prvej, úlohe s núteným výberom, boli účastníkom zobrazené dve verzie tej istej tváre – jedna maskulinizovaná a jedna feminizovaná – a boli požiadaní, aby si vybrali, ktorá sa im zdá atraktívnejšia. V druhej úlohe mohli účastníci použiť posuvník na úpravu úrovne mužskosti alebo ženskosti na tvári, kým si nemysleli, že vyzerá najatraktívnejšie. Táto interaktívna metóda umožnila výskumníkom presnejšie posúdiť preferencie a vyhnúť sa tomu, aby boli účastníci nútení vyberať si medzi dvoma extrémami.

Vo všeobecnosti väčšina účastníkov preukázala celkovú preferenciu pre ženskejšie črty tváre, a to ako na mužských, tak aj na ženských tvárach. Sila tejto preferencie bola väčšia, keď účastníci mohli priamo manipulovať s črtami tváre (interaktívna úloha), v porovnaní s prípadom, keď si museli vybrať medzi dvoma verziami tváre (úloha s núteným výberom). Táto všeobecná tendencia však maskovala mnoho špecifických variácií v závislosti od kultúry a sexuálnej orientácie účastníkov, ako aj pohlavia a etnickej príslušnosti tváre.

"Boli sme prekvapení, že sme nenašli žiadne dôkazy o preferenciách pre mužskosť v mužských tvárach," povedala Bjornsdottir pre PsyPost. "Predchádzajúci výskum zistil, že napríklad homosexuálni muži uprednostňujú maskulinizované tváre pred feminizovanými tvárami, a výskum niekedy ukázal tento vzorec u heterosexuálnych žien. Nezistili sme to pre žiadnu sexuálnu orientáciu alebo kultúrnu skupinu – celkovo ľudia uprednostňovali skôr ženskosť ako mužskosť v tvárach žien aj mužov. Preferencie pre to, koľko ženskosti ľudia považovali za najatraktívnejšiu, sa však líšili podľa kultúry a sexuálnej orientácie."

Japonskí účastníci uprednostňovali ženskejšie črty tváre viac ako britskí účastníci, najmä pri hodnotení mužských tvárí. Tento kultúrny efekt bol evidentný naprieč sexuálnymi orientáciami a v úlohách s núteným výberom aj interaktívnych úlohách.

Preferencie účastníčok sa výrazne líšili v závislosti od sexuálnej orientácie a kultúrneho zázemia. V Spojenom kráľovstve heterosexuálne ženy uprednostňovali ženskosť na ženských tvárach viac ako lesbické alebo bisexuálne ženy. Lesbické a bisexuálne ženy preukázali zníženú preferenciu pre ženskosť na ženských tvárach a bisexuálne ženy – na rozdiel od heterosexuálnych žien – uprednostňovali aj väčšiu ženskosť na mužských tvárach.

Medzi japonskými ženami preukázali lesbické účastníčky podobný vzorec ako ich britské náprotivky: menšia preferencia pre ženskosť na ženských tvárach a väčšia preferencia pre ženskosť na mužských tvárach. Japonské bisexuálne ženy však vynikli tým, že uprednostňovali menej ženskosti na mužských aj ženských tvárach v porovnaní s heterosexuálnymi japonskými ženami, čo naznačuje, že preferencie bisexuálnych žien jednoducho nepadajú medzi preferencie heterosexuálnych a lesbických žien, ale môžu odrážať jedinečný vzorec formovaný kultúrnou a sexuálnou identitou spolu.

Mužskí účastníci tiež preukázali odlišné vzorce. Heterosexuálni muži naprieč oboma kultúrami uprednostňovali ženské črty na ženských tvárach. Ich preferencie pre mužské tváre sa však líšili: heterosexuálni muži zvyčajne nepreukázali silnú preferenciu pre ženskosť alebo mužskosť na mužských tvárach.

Homosexuálni muži vo všeobecnosti uprednostňovali mužskejšie tváre v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi, najmä pri hodnotení mužských tvárí. To bolo konzistentné naprieč japonskými aj britskými účastníkmi, hoci tento vzorec bol silnejší medzi japonskými mužmi. Pri hodnotení ženských tvárí mali homosexuálni muži tendenciu preukazovať slabšie preferencie pre ženskosť v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi.

Bisexuálni muži preukázali úplne odlišný vzorec. V oboch kultúrach uprednostňovali menej ženskosti na ženských tvárach v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi. Pokiaľ však ide o hodnotenie mužských tvárí, ich preferencie sa blížili preferenciám heterosexuálnych mužov – nepreukázali silnú preferenciu pre mužskosť alebo ženskosť. To je v kontraste s homosexuálnymi mužmi, ktorí uprednostňovali mužskejšie mužské tváre, čo naznačuje, že preferencie bisexuálnych mužov jednoducho neodrážajú stred medzi heterosexuálnymi a homosexuálnymi mužmi, ale skôr sledujú odlišnú trajektóriu.

Vo všeobecnosti ľudia uprednostňovali viac ženskosti na ženských tvárach ako na mužských tvárach. To, koľko ženskosti ľudia uprednostňovali na mužských tvárach, však silne záviselo od ich vlastnej identity. Ženy priťahované mužmi (vrátane heterosexuálnych a bisexuálnych žien) preukázali rozmanitejšie preferencie v závislosti od ich kultúry, veku a atraktivity. Lesbické a bisexuálne ženy s väčšou pravdepodobnosťou považovali ženské mužské tváre za atraktívne ako heterosexuálne ženy.

Preferencie sa tiež líšili v závislosti od etnickej príslušnosti hodnotených tvárí. Belošské ženské tváre boli vo všeobecnosti hodnotené ako atraktívnejšie, keď boli ženskejšie, v porovnaní s východoázijskými ženskými tvárami. Naopak, východoázijské mužské tváre boli atraktívnejšie, keď boli feminizované, ako belošské mužské tváre.

To naznačuje, že ľudia nereagovali len na ženskosť/mužskosť tváre v absolútnom zmysle, ale aj vo vzťahu k základnému vzhľadu danej etnickej skupiny. Výskumníci poznamenali, že východoázijské tváre v ich vzorke mali celkovo ženskejší tvar ako belošské tváre, čo mohlo ovplyvniť spôsob, akým ich účastníci upravovali alebo hodnotili.

"Zistili sme, že kultúra a sexuálna orientácia súčasne ovplyvňujú stupeň ženskosti/mužskosti tváre, ktorý ľudia považujú za najatraktívnejší," povedala Bjornsdottir pre PsyPost. "To znamená, že nemôžeme zovšeobecňovať to, čo jedna skupina považuje za atraktívne, na inú skupinu: napríklad japonské heterosexuálne ženy považovali trochu ženské mužské tváre za najatraktívnejšie, ale britské heterosexuálne ženy nepreukázali preferenciu pre ženskosť alebo mužskosť na mužských tvárach. To ďalej posilňuje myšlienku, že existuje značná variabilita v tom, čo ľudia považujú za atraktívne, alebo že krása je v očiach pozorovateľa. Ukazujeme, že časť toho, čo ovplyvňuje oko pozorovateľa, je jeho kultúra a sexuálna orientácia."

Významným prínosom štúdie je zahrnutie bisexuálnych účastníkov, ktorí sú často vylúčení z výskumu o príťažlivosti. Zistenia ukazujú, že bisexuálni jedinci majú odlišné vzorce preferencií, ktoré nie sú jednoducho stredom medzi heterosexuálnymi a homosexuálnymi preferenciami.

"Naše zistenia poskytujú prvé dôkazy o tom, čo bisexuálne ženy a muži považujú za atraktívne na tvárach, pretože bisexuálni ľudia sú často vylúčení z výskumu o príťažlivosti a vzťahoch," povedala Bjornsdottir. "Dôležité je, že ukazujeme, že to, čo bisexuálni ľudia považujú za najatraktívnejšie, sa dokonale nezhoduje s tým, čo považujú za najatraktívnejšie heterosexuálni alebo homosexuálni ľudia."

Ale štúdia má, ako každý výskum, určité obmedzenia. "Naša vzorka japonských homosexuálnych účastníkov nebola taká veľká ako zvyšok skupín – takže z tohto výskumu nemôžeme vyvodiť veľmi silné závery o preferenciách japonských homosexuálnych jedincov týkajúcich sa ženskosti/mužskosti tváre," poznamenala Bjornsdottir.

Štúdia sa tiež zamerala iba na účastníkov z dvoch kultúr a dvoch etnických prostredí, čo nemusí odrážať globálnu rozmanitosť. Budúci výskum by mohol zahŕňať účastníkov z rôznorodejšieho prostredia a skúmať, či existujú podobné vzorce v preferenciách tela alebo iných aspektoch fyzickej príťažlivosti.

Štúdia "Preferences for facial femininity/masculinity across culture and the sexual orientation spectrum" (Preferencie pre ženskosť/mužskosť tváre naprieč kultúrou a spektrom sexuálnej orientácie) bola napísaná R. Thorou Bjornsdottir, Iris J. Holzleitner a Keiko Ishii.