Prekvapivé zistenie: Podpora silných lídrov u menšín nesúvisí len s pravicou
Výskum spochybňuje zaužívané predstavy o dôvodoch preferovania dominantných politických figúr. Ukazuje sa, že etnicita a dôvera v druhých hrajú dôležitejšiu rolu, než sa doteraz predpokladalo.

Nová štúdia odhaľuje, že príslušníci etnických menšín, bez ohľadu na politickú príslušnosť, prejavujú väčšiu preferenciu k silným lídrom v porovnaní s ľavicovo orientovanými belochmi. Kľúčovým faktorom je úroveň dôvery v spoločnosť.
Politickí psychológovia sa dlhodobo zameriavali na to, ako osobnostné črty a ideologické hodnoty ovplyvňujú vnímanie lídrov. Prevládal názor, že pravicovo orientovaní ľudia preferujú autoritatívne osobnosti, ochotné presadzovať svoje ciele aj za cenu porušovania pravidiel. Táto teória však vychádzala prevažne z výskumov realizovaných na belošskej populácii.
S rastúcim podielom menšín v spoločnosti je dôležité pochopiť, ako etnický pôvod ovplyvňuje preferencie v oblasti vodcovstva. Súčasné politické trendy, ako napríklad rastúca podpora Donalda Trumpa medzi Latino a Afroameričanmi, naznačujú, že doterajší obraz nie je úplný.
Vedci sa zamerali na skúmanie, či všeobecná dôvera – teda viera v spoľahlivosť ostatných – môže vysvetliť, prečo sú niektoré skupiny priťahované k silným lídrom. Hypotéza bola, že skupiny s nižšou mierou dôvery budú s väčšou pravdepodobnosťou podporovať vodcov, ktorí sľubujú kontrolu, poriadok a trestanie previnilcov, aj keď to ide na úkor demokratických princípov.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexnosť politických preferencií a spochybňuje zjednodušené predstavy o motiváciách voličov. Zdôrazňuje dôležitosť faktorov ako dôvera v spoločnosť a skúsenosti s diskrimináciou pri formovaní postojov k vodcovstvu. Výsledky môžu pomôcť lepšie porozumieť súčasným politickým trendom a prispieť k inkluzívnejšiemu prístupu k politickej komunikácii.
Krishnan Nair, spoluautor štúdie, zdôrazňuje, že jeho záujem o túto problematiku pramení z osobných skúseností s interakciou s ľuďmi z rôznych etnických, náboženských a politických prostredí.
Na overenie hypotézy vedci realizovali šesť štúdií s využitím reprezentatívnych národných prieskumov, online vzoriek a experimentov. Analyzovali dáta od viac ako 34 000 ľudí z USA a 13 západoeurópskych krajín. Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa ich politických preferencií, dôvery v ostatných a postojov k silnému vodcovstvu.
Prvá štúdia analyzovala dáta od viac ako 4 200 Američanov. Ukázalo sa, že príslušníci menšín – Afroameričania, Hispánci a Aziati – s väčšou pravdepodobnosťou podporujú silné vodcovstvo než belošskí Američania. Medzi belochmi boli demokrati najviac proti silným lídrom. Druhá štúdia potvrdila tieto zistenia na samostatnej vzorke z USA. Tretia štúdia rozšírila výsledky do európskeho kontextu a zistila, že etnické menšiny v Európe tiež vyjadrujú väčšiu podporu silným lídrom než belošskí Európania.
Vo všetkých troch štúdiách zohrávala kľúčovú úlohu všeobecná dôvera. Ľudia, ktorí uviedli, že dôverujú ostatným, menej podporovali silných lídrov, bez ohľadu na etnickú príslušnosť alebo politickú ideológiu. Belosi, najmä belošskí demokrati a ľavicovo orientovaní Európania, vykazovali vyššiu mieru všeobecnej dôvery ako etnické menšiny alebo pravicovo orientovaní jedinci.
Dva experimenty potvrdili, že dôvera je kauzálnym faktorom. Zvýšenie dôvery v experimentálnych podmienkach znížilo podporu silnému vedeniu, najmä u skupín, ktoré zvyčajne prejavovali silnejšiu preferenciu autoritatívnych vodcov.
Tieto zistenia naznačujú, že skúsenosti s nevýhodami a vnímaním sociálnej hrozby môžu znížiť všeobecnú dôveru, čím sa zvyšuje príťažlivosť silného vodcovstva. Etnické menšiny v západných krajinách často čelia ekonomickej nerovnosti, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu – faktorom, ktoré sú spojené s nižšou dôverou v ostatných.
Nair upozorňuje, že rastúca podpora republikánskej strany u etnických menšín počas Trumpovej éry môže byť čiastočne vysvetlená práve preferenciou silného vodcu. Štúdia však pripúšťa určité obmedzenia, ako napríklad závislosť od sebahodnotiacich metód a dát získaných z prieskumov, ktoré neboli primárne určené na tento výskum.
Zistenia majú potenciálny dopad aj mimo politiky, ovplyvňujú napríklad hodnotenie potenciálnych zamestnávateľov a pracovného prostredia.